Google+ Riddick's Realm: Betty, Mary, vajce a ja

19 septembra 2013

Betty, Mary, vajce a ja


Keď som bola v puberte, vyšli tieto knihy v edícii Čajka. Vydávali v nej väčšinou ľúbostné romány pre dievčatá, ktoré som nikdy nečítala. Bol to ten malý formát v bielej väzbe. Ani neviem akou zhodou náhod som sa teda dostala k týmto dvom kúskom, ale som nesmierne šťastná, že sa tak stalo.




Nedávno sa mi stala taká príhoda. V mojom novom obľúbenom antikvariáte som natrafila na jednu knihu. Nezaujala ma titulom, lebo ho dobre poznám, ani tým, že je to moja srdcovka, ktorú mám v domácej knižnici vždy poruke (hoci iné prečítané knihy sa balia do škatúľ na povalu). Toto bol unikát, o ktorého existencii som nemala tušenia - jednozväzkové vydanie dvoch románov Betty MacDonaldovej: Vajce a ja a Mary a ja.
Formát, vydavateľ aj edícia rovnaká. Mladé letá, Čajka, 1983 (moje sú 1988). Ibaže tento "vreckový" rozmer mal 600 strán a podľa tiráže bol diel Mary a ja v slovenčine vydaný prvýkrát.
Uznajte, pre človeka, ktorý práve tieto dve knihy od detstva miluje horúcou a neuhasínajúcou láskou knihomila je to hotový zberateľský kúsok. Samozrejme, že som si ju kúpila.

Táto udalosť viedla k ďalšej - a síce, že som dostala chuť si "Vajce" a "Mary" znova prečítať. Obe som čítala minimálne dvakrát a nespočetne veľa ráz som sa vracala k obľúbeným kapitolám, no naraz sa mi intenzívne zacnelo. Tak silno, až sa to nedalo vydržať. Začala som čítať, hltala stránku za stránkou, iné knihy odložila nabok, lebo boli odrazu v porovnaní s Bettinými úplne nezaujímavé.

Po vyše dvadsiatich rokoch od zoznámenia sa s týmito príbehmi som zistila, že sú rovnako krásne, láskavé, poučné, vtipné a pútavé. Sú to knihy, ktoré istým spôsobom, v určitom bode a do nejakej miery ovplyvnili moje videnie sveta, i keď neviem presne ako. Som presvedčená, že sú to nestarnúce diela, ktoré majú stále čo povedať ľubovoľnej generácii žien.

V prvom románe Vajce a ja opisuje autorka svoje dobrodružné detstvo, aby plynule nadviazala tým, ako sa v 18-tich rokoch vydala. A keďže matka ju učila, že "je svätou povinnosťou ženy dbať, aby bol jej manžel vo svojej práci šťastný", Betty s ním odišla žiť a lopotiť na slepačiu farmu uprostred divukrásnych lesov štátu Washington v severozápadnom cípe USA.
Materinská rada vychádzajúca pravdepodobne z mnohogeneračnej (i dnes aktuálnej) skúsenosti, že chlapské ego potrebuje byť stimulované efektívnou sebarealizáciou, a že mrzutý chlap je horší ako osina v zadku - bola užitočná v časoch, keď vydaté ženy pracovali, ale nebolo samozrejmé, aby chodili do práce - zato nehovorí nič o ženinom šťastí a už vôbec nie o šťastí farmárovej ženy, ktorá plnila funkcie manželky, matky, kuchárky, pekárky, upratovačky, kŕmičky, dojičky, záhradníčky, dievčaťa pre všetko a príležitostne aj ťažného koňa.

Betty to vydržala štyri roky, počas ktorých porodila dve deti, zavarila stovky pohárov potravín, vypiplala tisíce kurčiat a pozbierala státisíce vajec.
Napriek tomu, že vzhľadom na výsledok muselo byť toto obdobie jej života častejšie jazdou z kopca, dokázala ho opísať s neodolateľným šarmom, vtipom a bez zbytočne teatrálnej horkosti. Naopak, na mnohých miestach jej kníh nájdete taký suchý humor a cynizmus, až je to na ženskú autorku narodenú v roku 1908 neslušné :-)

Voľné pokračovanie Mary a ja sa znova v úvode vracia do mladých liet v rodine Bardovcov a pokračuje Bettiným príbehom po rozchode s manželom Bobom a návrate do lona rodiny plnej ryšavých súrodencov, spolupatričnosti a nezdolného ducha staršej sestry Mary. Túto rusovlasú raketu by nezastavila ani atómovka. Neuveriteľným spôsobom si dokázala podmaniť ľudí, pomôcť komukoľvek s čímkoľvek, aj získať hocikomu tak vzácnu prácu uprostred svetovej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Práve opisy rodinnej súdržnosti i atmosféry a všemožné bizarné zamestnania a ešte bizarnejší šéfovia či kolegovia - to sú pasáže, ktoré mam dodnes najradšej.

Vlastne vďaka tejto knihe som sa skôr, než zúriaci turbokapitalizmus naplno dorazil aj k nám, dozvedela o existencii nezamestnanosti, obálok s okienkami ("účet je niečo, čo príde v obálke s okienkom"), kreditných kariet, ale aj mnoho iných vecí, napríklad ako sa kolorujú fotografie. Knižná slovenčina spred štvrť storočia plná prevrátených slovosledov a archaizmov, aké sa dnes už zriedka používajú (ale aj tých slangových, ktoré ešte žijú alebo by žili, keby ich súčasní prekladatelia mali odvahu použiť), to bolo tiež pootvorené okienko do minulosti.

Pre toto všetko i pre náklad ďalších emócií nepostihnuteľných slovami považujem tieto dve knihy za DAR. Za jeden z najvzácnejších literárnych darov, aké som od života dostala. Možno aj ten najvzácnejší. Kamaráti či lásky prichádzajú a odchádzajú, ale Betty zostane navždy so mnou :-)

Betty MacDonaldová (1908-1958) napísala aj ďalšie knihy o svojom živote, Ja to zvládnem o ročnom pobyte v liečebni s tuberkulózou a My správne ženy, už zo života s novým manželom. Mám ich všetky. Okrem rozprávok pre deti, ktoré ju asi preslávili viac než tie dospelácke.

Nuž, čím je človek starší, tým skôr by sa mal z času na čas vrátiť ku knihám, ktoré čítal veľmi dávno. Občas takmer transcendentný zážitok vyplavuje na povrch spomienky a prináša neoceniteľné prelínanie starých a nových dojmov, po rokoch ešte obohatených o skúsenosti a aktualizovaný pohľad na život.







Betty MacDonaldová: Vajce a ja, Mary a ja 
(Mladé letá, edícia Čajka, 1983)


nové vydanie Vajca a mňa s revidovaným pôvodným prekladom :-)






P.S.: Ten skvelý antikvariát je v suteréne z boku činžiaku na rohu Kvačalovej a Koceľovej (Koceľova 16) v Bratislave - otvára o druhej poobede. Možno sa tam niekedy stretneme.

Súvisiace:
Michal Viewegh: Báječná léta pod psa
Mike Dawson: Freddie a já
milovaný zverolekár James Herriot
Ľubo Dobrovoda: Ja velkáč

16 komentárov:

  1. Áno, áno, áno, milá Riddick, vždy si mala vkus a vystihla si to, tieto krásne knižky mám aj ja v poličke. Vedieť tak písať ako Betty MacDonaldová! Dokázala nemožné - na troch stranách opísať ako sa pečie chlieb a čitateľ pritom neumrie od nudy. Xenas

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Díky Xenas, veru veru, všetko presne vravíš! Písala vlastne strašne jednoducho, ale vtipne - a nedokáže nudiť. A tým chlebom si mi pripomenula ako piekla koláče s dvojnásobkom vajec, než bolo v recepte alebo ako robila šišky plné oleja :-D A vôbec všetko je na nej skvelé.

      Odstrániť
    2. Hej, ešte chvíľku to rozvíjajme, a neznalý čitateľ nadobudne dojem, že ide o kuchársku knihu. :)) To, samozrejme, nie je pravda. Xenas

      P. S. Nemá sa to, ísť mimo misu, ale veľmi sa ospravedlňujem, že som neprišla na krst Fantastickej 55. Keby som vedela, že tam budeš, žiadna vzdialenosť ma nazadrží... Uvidíme sa Bibliotéke.

      Odstrániť
    3. Ale ja neviem kto si! :-D

      Ozaj, s Bibliotékou je to nahnuté :-( Presne v rovnaký deň je scifi con Kozmodróm - tragédia priam národného významu, ale bohužiaľ nastala. Lákala som známych a kamarátov na jedno i druhé, že sa stretneme a pokecáme - a odrazu som dostala od osudu takúto facku! No čo budeme robiť? :-o
      Zatiaľ to na body vyhráva Kozmodróm, lebo je celodenný - to však naznačuje, že asi po... 7 rokoch? vynechám odovzdávanie Ceny Fantázie :-( Neviem veru, ako bude.

      Odstrániť
    4. Hej, chápem, málo sa podpisujem svojím nickom, lebo už chodím len na Tvoj blog...:) Som Soňa, mama Veroniky, spoluautorka... napísala si nám obom do výtlačku pekné venovanie... :)))

      Ja som si teda myslela, že ten termín ktosi vymyslel tak, aby aj cestujúci zo Žiliny nemuseli na obe akcie chodiť takú diaľku dvakrát... Ak sa stalo, treba to vidieť pozitívne, možno sa to nakoniec osvedčí. A odovzdávanie Ceny Fantázie nemôže byť bez Teba. Odskočíš z Kozmodrómu.

      Odstrániť
    5. Sonička K.! Ahoj! :-) Furt sa pýtam tvojej dcérušky, kde ťa má a ona furt povie, že si neprišla preto a preto. Samé výhovorky a teba nikde. Volala som vás obe na to Kozmo, majú tam super vestibul, kde si môžeme sadnúť okolo stolíka a klábosiť celý deň. Tak príď (veď nie si ani zo Žiliny) a potom si na Biblu odskočíme všetci spolu. Vykašli sa na povinnosti aj záhradu a príď sa s nami zabaviť, ok?

      Odstrániť
  2. Aneta, tak si ma zase napašmala, že asi načriem na chalpue do knižnice a vytiahnem si odtiaľ práve tieto dve knižky. V detstve boli tiež moje obľúbené a rada sa k nim vrátim.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jaaj, si mi normálne narobila chute spraviť si teplé granko, vybrať jednu z jej knižiek a zaliezť s tým všetkým do postele. Jednu mám len v češtine, vlastne ani neviem, či vyšla aj v slovenčine - Dusím se ve vlastní šťávě/Onions in the Stew.
    Ináč vďaka Betty viac menej úspešne už dlhé roky desím zavárajúcich v okolí historkami o botulotoxíne v domácom lekváre či uhorkách :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Onions in the Stew je myslím My správne ženy :-) Tá vyšla až po revolúcii, keď vydali aj Ja to zvládnem. Také krikľavé škaredé obálky.
      Počkaj, o botulotoxíne hovorila v prípade mäsa! Veď aj to zavárala. Len tú knižku pekne vytiahni, navar granko - a nezabudni na teplé ponožky! :-)

      Odstrániť
  4. Žeby som si ich aj ja znova prečítala? To by už bolo asi štvrtýkrát. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. kľudne aj po desiaty :-) ja som si práve kúpila českú audioknihu a ešte k tomu (snáď čoskoro) prihodím nové slovenské vydanie Vajca :-D
      BETTY FOREVA!

      Odstrániť
  5. Srdečne pozdravujem.

    Mojim životom prešli tísícky kníh, niektoré zanechali aj stopy. Vajce a ja patri medzi tie najstopovatejšie, aj ke´d ako muž by som mal byť možno naježený. Nie som, lebo nemám byť prečo. Napriek tomu, že túto knihu mám veľmi rád a schuťou ju takmer každý rok čítam, dovoľujem si všetkých jej milovníkov upozorniť na to, že doteraz nevyšiel kompletný preklad knihy do slovenčny, iba upravené a preškrtané vydania, z ktorých redaktori surovo povyhadzovali texty, v ktorých autorka opisuje svoj vzťah a skúsenosti s Indiánmi (niekedy ide o dosť dlhé úseky). Nie sú lichotivé, ale sú jej a mali by byť publikované jej ústami. Možno nájde neiktoré vydavateľstvo dostatok chute a odvahy a dá knihu preložiť a uverejní ju v plnom rozsahu, podobne ako sa to pred niekoľkými rokmi stalo Draculovi, ktorý zažil rehabilitáciu ako text - Kotov preklad bol krátený a upravovaný - miestami úplne nezmyselne, dokonca zámerne.
    Všetko dobré

    vladhan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty brďo, vďaka za upozornenie na "re(d)akčné úpravy". Ja by som si to rada prečítala celé, ale asi budem musieť siahnuť po anglickom vydaní.

      Odstrániť
    2. ani ja som o tom nevedela :-o

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).