Lenona Štiblaríková: Bratislavská bludička

Bludička Malvína pracuje v Bratislave ako turistická sprievodkyňa. Nepohodlným zákazníkom pomotá cesty a podobne sa zbavuje aj nepríjemných okoloidúcich. Občas využíva služby taxikára a citomága Alexandra a zaskočí do kaviarne k Branislavovi, ktorý za tajnú receptúru na najlepšiu kávu na svete upísal svoju dušu. Oboch priateľov sa snaží utajiť pred Srbom Zlatkom Zebićom, majiteľom výletnej lode Damijana kotviacej na Dunaji.


Anotácia nám načrtla status quo príbehu, ja prihodím, že Zlatko je charizmatický fešák so sexi upírkou v roli bodyguarda, rodinnými problémami a záľubou v "zbieraní" takzvaných Iných. Jeho matka je mrcha, ktorá predala dušu démonovi, otec šéfuje srbskému podsvetiu v Prahe, brat Dragan je v puberte zamrznutý grobian.
Najväčším rodinným nešťastím je však ich sestra Damijana, ktorú ako dieťa uniesli a Zlatko sa za to cíti byť osobne zodpovedný.
Malvíne sa samozrejme nepodarí utajiť pred ním svojich kamošov, v prípade Damijana sa vyskytnú nové informácie a všetko dohromady to dospeje k plánovaniu poslednej akcie na jej záchranu, pretože keď uplynie stanovený čas, nebude už koho zachraňovať...

Ako to už u Lenony Štiblaríkovej býva, nielen postavy majú premyslený súbor vlastností, ale prináša aj komplexne vytvorené univerzum (ktoré môže využiť ako kulisu pre ďalšie diela alebo ho otvoriť pre iných autorov).
V Bratislavskej bludičke je to svet, v ktorom medzi bežnými smrteľníkmi žijú aj magické bytosti rozličných druhov. Autorkin záujem o slovanskú (i celkovo menej popkultúrou exponovanú) mytológiu sa prejavil v tom, že sa neobmedzila na upírov a vlkolakov, ktorými je súčasná fikcia zamorená. Pridala k nim bludičky, vodníkov, démonov, poludnice, citomágov, strigy aj Kosteja Nesmteľného... a aby toho nebolo málo, tak aj srbskú mafiu.
Pre romantizujúce účely príbehu to nie je bezprostredne hrôzu naháňajúca mafia, ale je. Veď aj upíri sú v podstate krvilačné monštrá a pritom s nimi chce stále niekto obcovať a nechať sa vyciciavať v orgastických zášklboch rozkoše - tak prečo by na čele slovenskej pobočky srbského klanu nemohol stáť nielen krásny, ale aj čestný Balkánec, ktorý chce vlastne každému dobre ;-)

Keď nad tým premýšľam, Bratislavskej bludičke nemám takmer čo vyčítať. Áno, boli miesta a chvíle, keď jej štýl úplne nezapadol do môjho čitateľského vkusu, ale to sa stáva aj pri iných dobrých knihách. Človek je vekom čoraz rozmaznanejší.
Tzv. náročných čitateľov upozorňujem, že s Bludičkou sa pohybujeme v rámci žánru ľahkej dobrodružnej mestskej fantasy. Pokiaľ nebudete očakávať košatý megaromán ako od Neila Gaimana, Lenona vás dokáže upútať, pobaviť aj ponapínať.
Čítalo sa mi príjemne, zaujímali ma detaily Lenonou vytvoreného sveta a časom som si zvykla aj na Malvínine úvahy, ktoré vysvetľovali aj to, čo vysvetľovať nebolo treba :-) Dokonca aj to romantické iskrenie medzi ňou a Zlatkom sa mi páčilo, bolo to milé.

Aj Lenonin humor (vtipné prirovnania, rezké dialógy) mi vždy imponoval, a hoci v Bludičke naň nebolo toľko príležitostí ako predtým v Šťastlivcovi, autorka všetky využila. Dokonca som sa pristihla pri myšlienke, že by som si priala, aby raz Lenona napísala rýdzo humoristickú fantasy á la môj obľúbený Christopher Moore. Kde by ťahúňom deja síce bola klasická zápletka (trochu hororová, tak ako v Bludičke), ale prešpikovaná vtipom, satirou a absurditou. Potenciál tam vidím.

Na záver nesmiem zabudnúť pripomenúť, že Bratislavská bludička vyhrala Lenone (civilným menom Lenke) Štiblaríkovej v roku 2013 Mloka, čiže cenu pre absolútneho víťaza česko-slovenskej súťaže Cena Karla Čapka, v ktorej sa porota skladá z profesionálov i laikov.
Pre niekoho možno banalita, ale podľa mňa neklamný znak, že slovenský fandom môže byť na túto spisovateľku hrdý, tak ako je hrdý na predchádzajúce (či budúce) držiteľky tohto i ďalších prestížnych žánrových ocenení.

Lenona Štiblaríková: Bratislavská bludička
(Vydavateľstvo Hydra, 2014)






Súvisiace:
Lenona Štiblaríková: Šťastlivec
Katarína Soyka: Lokaj