14. 4. 2019

Dnes je zaujímavý deň. Moja fenka Esja oslavuje 13. narodeniny, tento blog má dnes presne 10 rokov, a veľká časť prvého sveta sa teší na dlho očakávanú ôsmu sezónu seriálu Hra o tróny.

O psoch

Hoci Esja nie je z útulku, jej skutočný deň narodenia nepoznám. Rovnako sú na tom zvyšné zvieratá, jeden najdúch (kocúr), druhý útulkáč. Pri každom sme vedeli len koľko majú týždňov, a tak som si v tom prislúchajúcom vybrala dátum aký sa mi páčil. Takže majú narodeniny 14.4., 15.5. a 22.2. 

Keď som sa v roku 2009 pripravovala na presun zo SMEblogov na Blogspot, blížiaci sa dátum Esjiných narodenín sa mi na to zdal najvhodnejší. Obe moje metaforické deti tak oslavujú v jeden deň :-)

O blogu

Nie raz som si predstavovala, či sa tento blog dožije prvej dekády, a aké to bude. Verila som, že budem stále písať, občas plánovala, ako v článku tých desať rokov zbilancujem, a vždy keď prišli tvorivé krízy, nostalgicky som pozerala na tie staré čísla, keď som dávala nový článok každý týždeň...
A aké to boli texty!
Priznám sa neskromne, že pri niektorých žasnem, ako mi to šlo, dodnes sa mi zdajú dobré, a v porovnaní so súčasnosťou mám pocit, že ich musel vytvoriť niekto iný. To som fakt napísala ja? A to všetko?

V pokore a smútku hľadím a nechápem, kam sa podela tá, hoci nikdy extra výnimočná, ani geniálna, ale predsa len bystrá osoba s ostrým a vtipným perom.
Doriadil ju čas, ten neprekonateľný lekár i kat.

Ale nádej stále žije, neprestávam dúfať, že sa raz vráti inšpirácia aj chuť, ktorú nezničí hneď v zárodku únava fyzická i psychická. Prebojuje sa na svetlo, prekoná prekážky a kľudne aj takto ako teraz, na mobile, naťuká novú knižnú recenziu. Za ktorú sa nebude musieť hanbiť ;-)

O Hre o tróny

Čo sa týka trendov, obvykle som pozadu. Ako roky plynuli, skupina ľudí, ktorí ešte nevideli seriál Game of thrones, sa stále zmenšovala. Mnohí z môjho okolia čítali aj knihy... Nepatrím medzi okázalých odporcov tejto fantasy ságy, chcela som ju vidieť.

Ale odrádzal ma ten objem... a trochu aj to šialenstvo okolo, keď na mňa mémy vyskakovali z každého tretieho príspevku na Facebooku. Ale boli vtipné, uznávam.
Seriál bol dlhý, knihy príšerne hrubé, čo by mi ani tak nevadilo, ale bolo ich veľa!
Fenomén Hry o tróny sa neustále nafukoval a čoraz viac ma desil.
Ale prišla materská a HBO GO, a prišiel ten správny čas.

Asi pred rokom som na to skočila a zistila som, v čom tkvie kúzlo sveta Západozemí.
Áno, kľudne puknite, ortodoxní GoŤáci, pozerala som to dabované!
S dieťaťom buďte radi, že vôbec niečo vidíte, nieto ešte s titulkami.

Jasné, prekec s "Kersei" v prvom dieli je na ugrcnutie, ale už sa neopakoval. A Jaime pre mňa zostane Chaime, lebo pri takto písanom mene a univerze, kde autor používa hromadu neanglicky znejúcich mien (napr. Janos), je španielska výslovnosť prvá poruke. Hodí sa mi k tejto postave viac, než zmäkčilé Džejmi, ktoré mi podvedome asociuje úplne iné črty.

Tak som si pozrela seriál, ale nemala som pevné odhodlanie, kedy a či vôbec si prečítam knihy.

Nuž ale vŕtalo mi to hlavou, a veru patrilo by sa skúsiť, či ten Martin naozaj tak dobre píše. Od začiatku sa ozývali hlasy, že je Hra o tróny príšerne zložitá, sú tam stovky postáv, atď. Ale vraj aj Nightflyers si treba prečítať, a podobne.

Tak som si povedala, že na skúšku dám dobrodružstvá Dunka a Egga, ako som si prekrstila knihu, lebo vždy musím porozmýšľať, že sa to volá Rytíř sedmi kralovství. Písalo sa, že je to taký spin-off prequel k Hre o tróny.

A bum! Hneď od začiatku som bola očarená. Nebol to v nijakom ohľade môj hrnček čaju, ale bolo to strašne FAJN. Rada som sa ku knihe vracala, po celodennom strese to bol môj kamarát na dobrú noc.

Potom už bez problémov nasledovala prvá časť Hry o tróny. Spočiatku to boli scény na chlp rovnaké ako ich zobrazil seriál. Momentálne čítam prvý diel tretej knihy, Bouře mečů 1.
Postupne odlišností pribúda, včera a dnes som si púšťala 2. sezónu a jasne vidím, kde scenár niečo zjednodušil, inde zmenil (tiež kvôli zjednodušeniu).

Ťažšie je rozhodnúť sa, čo teraz. Zajtra nadránom (prakticky až 15.4.) naše HBO premiéruje prvú časť ôsmej sezóny.

Počas čítania som zistila, že nemôžem popri ňom pozerať staršie diely, lebo sa mi miešajú s dejom v knihách (tento víkend je výnimka, lebo sa to už nedalo vydržať!).
Dosť mi dáva zabrať už to, že čítam po nociach. Keďže každá kapitola je venovaná inej postave, kým sa k niektorej vrátim, zabudnem čo presne robila predtým.

Od zajtra budú sociálne siete zaplavené prvými dojmami, analýzami, mémami... Game of thrones budú všade. A keď príde finále, nikto neunikne spoilerom ani záveru ságy.

Zvažujem, čo s tým, a ešte som sa nerozhodla (no nepatrím k ľuďom, ktorí dostávajú infarkt kvôli každému spolieru).

Mimochodom, absolútne mi nevadí, že som seriál už videla. S týmto som nemala problém ani napríklad pri Pánovi prsteňov. Užívam si obe formy a je to nádhera :-)

P.S.: Zo suvenírov mám šálku s erbom Starkovcov plus "keksík" (podpivník), jednu gumenú a druhú kovovú kľúčenku so zlovlkom.
Myslím si, že Eddard Stark bol poctivý až príliš a privolal tak skazu na mnohých ľudí (navyše vedel, akú chybu robí, keď na rovnakú doplatil jeho predchodca, ale o čom by to inak bolo, všakže), zato Arya je veľká hrdinka, ktorá v útlom veku prežila príšerné veci, a za to ju ľutujem i obdivujem.