Nie som divadelný kritik ani odborník, ale povedala som si, že ak bude inšpirácia, raz sa pokúsim vzdať RND hold za ich tvorbu. Minulý piatok sme boli pozvaní na uzavreté predstavenie ich najnovšej produkcie, tak mám príležitosť.
Ako to už u Radošincov býva, aj divadelná hra Mám okno je činoherno-muzikálový kus pojednávajúci o špecifikách ľudskej povahy, vyslovujúci kruté pravdy láskavým jazykom, humorne analyzujúci sladko-smutné situácie obyčajného života obyčajných ľudí. V kulisách príbehu trojgeneračnej dedinskej rodiny sa dotýka problematiky odcudzenia, možno aj v nadväznosti na modernú spoločnosť.
Starý otec Viktor, žijúci v letnej kuchyni vlastného domu a neustále vedúci imaginárne rozhovory s manželkou, ktorá je 8 rokov mŕtva. Začne rozbíjať okná na dome, lebo vtedy príde aspoň sklenár, s ktorým si môže trochu poklábosiť. Synovi Karolovi je svojský a trochu bláznivý otec len na oštaru a nevesta by bola najradšej, keby sa už pominul. Nech je pokoj a konečne zdedia dom. Pohľad mladej generácie, premýšľajúcej nad úplne inými vecami, sprostredkujú násťročné vnučky. Jednej sa zapaľujú lýtka, tá druhá by chcela ísť do kláštora. Rodinné "vnútropolitické" problémy ich príliš nezaujímajú, majú tie vlastné, typické pre útlu mladosť.
Sú doplnením mozaiky i kontrastom k obludne dospelým (rozumej vypočítavým) rodičom, z ktorých sa stali "slušní ľudia". Ako vraví Stanislav Štepka ústami svojej postavy, čo už s takým slušným človekom, tomu už zostáva len žrať, piť, srať a čakať na smrť.
Panoptikum postavičiek dopĺňa naivný ale milý sklenár Dalo, agilná policajná poručíčka, ktorú viac zaujímajú televízne celebrity než vlastné okolie, a prekrásne hyperbolizovaný psychiater. Ten je najzábavnejšou postavou, na ktorej sa hľadisko ide rozpučiť od smiechu, a práve on prináša záverečnú pointu i ponaučenie.
Že život treba žiť, kým nás baví, a baviť sa, kým žijeme.
No najlepšie bude, ak si doprajete pekný darček a pôjdete si predstavenie pozrieť sami. Nikto vám radosti i smútky života (v živom 3D;-) nesprostredkuje lepšie ako ansámbel RND a pán Štepka, o ktorom všetci vieme, že je to výnimočný umelec a človek s veľkým Čé.
A ja končím s odkazom a nádejou: Pán Štepka, sľubujem Vám, že pokiaľ mi budú sily stačiť, budem sa usilovať, aby som sa nikdy nestala "slušným človekom".
Dodivadlenia, priatelia!
Súvisiace:
Mám okno ide pod kožu - pekné fotky z premiéry s peknou recenziou
Radošincov som naposledy videla minulý rok na Vianoce a doteraz sa ešte na tom predstavení smejem a hĺbam :) krásne na nich je to, že prostredníctvom humoru otvárajú mnohé, niekedy aj tabuizované témy a človek sa na nich nielen zasmeje či trpko pousmeje, ale aj zamyslí (a nie je to to typické zamyslenie sprevádzajúce srdcervúce holyúdske filmy, ktoré po 5-tich minútach vyprší do chladničky) a niekedy aj pozastaví sám nad sebou.
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne si to napísala Anet, asi viac ani netreba dodávať - začnem šetriť :)
a ty si to tuším napísala ešte krajšie :-)
OdpovedaťOdstrániťTo nie. Som len veľmi rada že je viac ľudí, ktorí v tomto divadle nevidia iba obyčajnú srandu a humor, ale aj zamyslenie. Také to správne. Do hĺbky bytia :)
OdpovedaťOdstrániťA teraz hor sa zakladať skupinu!! :))
jój, moja, tak s tou skupinou mi budeš musieť helfnúť. ty založíš, mňa pridáš ako admina ;-) ja zatiaľ premyslím úvodné slovo, takpovediac ideu založenia ;-)
OdpovedaťOdstrániťozaj, a myslím, že tvoje pocity ohľadom RND zdieľa absolútna väčšina ľudí, ktorá RND obľubuje :-) oni sa proste nedajú vnímať ako len taká obyčajná "sranda".
OdpovedaťOdstrániťAle však už ti to s tými skupinami ide :D
OdpovedaťOdstrániť