Z neznámeho dôvodu som si túto scénu predstavila v uličke typicky filmového amerického bistra, kde majú kuchyňu, barový pult a boxy potiahnuté tmavočervenou koženkou. Teplú kávovú brečku roznáša prežúvajúca unudená servírka v rovnošate, na podlahe sú pieskové dlaždice, niektoré polámané...
Ja viem, klišé.
Navyše je to hlúposť, na tom obrázku je chodník na ulici, lebo muž vrhá pred seba ostrý tieň a vľavo, kde by mali byť sedačky, kráčajú iné mužské nohy.
No pre mňa to bola interiérová scéna.
Takisto neviem prečo, ale dychtila som po tom, aby som ten obrázok mohla vidieť vo veľkom, držať ho v ruke. Bol ako momentka vystrihnutá z horúceho letného popoludnia amerického západu. Takého filmového, lebo v USA som nikdy nebola.
Lenže knihy nie sú lacný špás a trikrát si rozmyslím, či dám peniaze za komiks, ktorý prečítam za jeden večer. No potom sa stalo niečo neočakávané - uvidela som tú nezameniteľnú obálku na polici v Lacných knihách. Pritiahla ma ako magnet. Tak som si ju za tie 3 eurá kúpila.
Napokon, hodnotenie vo Fantázii bolo veľmi pozitívne. Ako ostatne všetky recenzie a kritiky na Adriana Tomineho, ktoré sa predbiehajú v ospevovaní mladého autora a kresliča. Po prečítaní nadšených výstrižkov na zadnej strane knihy, bombastického prológu a dvoch odporúčaní z internetu som mala pocit, že mám pred sebou minimálne nového literárneho velikána. Novodobého génia, proroka...
Príbehy o ľudskej osamelosti uprostred davu, hľadaní lásky vo svete sebestredných studených čumákov, o globalizovanej izolácii moderného človeka, uvoľňujúcom sa v nezáväznom sexe. Výsledok však celkom nenaplnil moje očakávania.
Iste, Tomine je na pulze doby. Jeho príbehy sú veľmi súčasné, uspokojivo realistické aj príťažlivo melancholické. Vraj geniálne vystihuje citové problémy moderných Američanov, či ide o tínedžerov alebo dospelých. Keď to hovoria znalci, treba im veriť.
Lenže... on miluje otvorené konce a robí z čitateľa neuspokojeného voyeura, ktorého obeť sa po roku sledovania bez varovania odsťahovala... jeho nazerania do životov bežných ľudí majú v sebe uzavreté epizódy, avšak postrádajú rozuzlenie, vyvrcholenie, pointu... áno, aj neukončené príbehy majú svoj zmysel, no u Tomineho je odseknutie príbehu v momente pred katastrofou a katarziou pravidlom. Či tak chce čitateľa vyzývať, provokovať alebo len pôsobiť originálne, neviem.
Tomine ukazuje západnú spoločnosť ako masu navzájom odcudzených ľudí hľadajúcich v dave svoje náprotivky... prečo vlastne? Aby mohli byť odcudzení vo dvojici? Alebo preto, že napriek vonkajšiemu chladu vnútorne stále fantazírujú o tom, že jeden čarovný moment ako z romantickej komédie premení ich život na americký sen...
Lenže ani jeden príbeh takto ďaleko nedospeje. Ťažko sa mi hľadajú slová vyjadrujúce môj rozpačitý dojem. Autorský zámer či celospoločenský význam jeho odkazu sa ani nesnažím zachytiť.
Kresba komiksu je jednoduchá, príjemne civilná i situačne výstižná. Dobre sa na ňu pozerá, no že by autorova "schopnost nakreslit skoro každý výraz lidského obličeje" z neho robila "opravdového umělce", ako píše vydavateľ Dan Raeburn v predhovore ku knihe, to sa mi zdá trochu nadnesené. Na druhej strane, obľúbeného autora každý chváli a ja som spoznala prostredníctvom Letní blondýnky iba zlomok Tomineho tvorby. A možno mi len chýba tá správna bunka, ktorá by komiksové umenie radila na rovnakú úroveň ako písanú literatúru :-)
Adrian Tomine je presne o päť rokov starší ako ja. Narodil sa 31. mája 1974. Komiksy začal publikovať už ako tínedžer a je všeobecne považovaný za obrovský talent a dokonca kult. Preslávil sa komiksovým seriálom Optic Nerve, ktorý si začal vydávať sám v roku 1991 a z ktorého sú povyberané aj štyri príbehy tvoriace knihu Letní blondýnka. No pokiaľ sa k nám nedostane viac z jeho tvorby, na masovú obľubu u českých a slovenských fanúšikov si ešte počká. Aj potom je otázne, nakoľko sa tunajší čitateľ stotožní s americkou mentalitou jeho diel.
Adrian Tomine: Letní blondýnka (BB art, 2008)
Súvisiace:
foto zvnútra knihy som si požičala odtiaľto 5 strán záverečnej poviedky v originále
domovská stránka autora
Adrian Tomine u svojho vydavateľa
Ano, ja som nebola sklamana, lebo som necitala recenzie a nebola som ani nadsena. Take kusky zivotov na ktorych ma 4 krat zaskocila dalsia strana, na ktorej bola miesto pokracovania dalsia kapitola. Vsetci protagonisti boli outsideri, ale ani nie omnoho vacsi ako ja. Znamena to, ze sme vsetci polutovaniahodni? Neviem. Osobne mi to az tak neprekaza, lebo podobne "vylucenych" poznam viac a ciastocne mi vyhovuje ze nemusim a nechcem komunikovat s kazdym.
OdpovedaťOdstrániťAký rozsiahly je ten komiks? Komiksy mám rada. Už len si nejaký aj kúpiť a nie len po nich pokukávať :)
OdpovedaťOdstrániťAle tá obálka je proste perfektná!
Tenká knižka, veľkosť menej ako A4, sú v nej štyri poviedky. Keby si si klikla na linku, na LK máš napísané "Počet stran: 134" :-) Ubehne to rýchlo. Ja som si šetrila 1 príbeh na jeden večer pred spaním, ale dá sa to prečítať aj na také dlhšie posedenie.
OdpovedaťOdstrániť134 je celkom dosť, to už aj stojí za kúpu :)
OdpovedaťOdstrániťmňa hlavne šokovalo, že je to veľký formát a tvrdá väzba. čakala som A5 paperback :-)
OdpovedaťOdstrániťMohol som kupit ale viac ma zaujal PRINC OF PERSIA komiks kedze som sa snim predtym stretol na pocitaci...ale uvidim nabuduce mozno kupim toto...(ked ma nezaujme daco ine)
OdpovedaťOdstrániťpočkaj, v Lacných knihách majú komiks Prince of Persia?
OdpovedaťOdstrániťnie nie...v Phanta Rei
OdpovedaťOdstrániťKomiks ma jednu zasadnu nevyhodu, nech je akokolvek hruby, clovek ho "zblajzne" do pol hodiny. Pritom je niekedy drahsi ako kniha :)
OdpovedaťOdstrániťAndrej - Princ of Persia je velmi dobry, akurat okrem nazvu, Perzie a princov nema s hrami mnoho spolocne(teda ked nepocitame Mechnera, ako zdroj napadu na komiks). Kdesi som o tom par riadkov napisal, ale o literature pisem tak chabo, ze sa to neoplati ani linkovat ;)
Presne,hral som hru(vsetky 3 casti okrem tych 2D) a aj som cital komix a nenasel som tam neco spolocneho.
OdpovedaťOdstrániť