Finálové poviedky Ceny Fantázie 2012

Júj, už je to sedem rokov, čo sledujem Cenu Fantázie? Veru áno... rituál čítania a hodnotenia finálových poviedok praktikujem už od roku 2006. Rok 2012 je pre Cenu Fantázie navyše jubilejný, desiaty. Keby som vedela písať poviedky, už len preto sa doňho zapojím :-)




Ešte trochu informácií a štatistiky z oficiálnej tlačovej správy (už mi dochádzajú nápady na každoročný úvodník):

V desiatom ročníku Ceny Fantázie súťažilo 75 autoriek a 112 autorov okrem Slovenska aj z Česka, Francúzska a Veľkej Británie. Z celkového počtu bolo 81 sci-fi, 66 fantasy a 52 hororových poviedok.
V prvom kole hodnotila všetkých 223 textov päťčlenná porota v zložení: Ľuboš Kostelný (herec), Lívia Hlavačková (autorka, držiteľka Ceny Fantázie 2008), Michal Jedinák (autor, prekladateľ, viacnásobný finalista Ceny Fantázie), Lucia Anna Trubačová (slovakistka) a Ivan Pullman (editor zborníkov Ceny Fantázie a antológií eFantázia).
Po pridelení bodov od poroty sa do finále dostala pätica poviedok (v abecednom poradí podľa priezviska autora): Prianie jazera (autor Martin Hatala z Košíc), Kalkulačka smrti (Marja Holecyová z Nitry), CC 2.0 (Janka Javorka z Nitry), Slovenský Stalingrad (Katarína Pivarčiová z Bratislavy) a Biela tma (Ján Stopjak z Kysuckého Nového Mesta). Z pohľadu fantastických žánrov sa do finále dostali dve sci-fi, dve fantasy a jedna hororová poviedka.

Tak poďme na to :-)

Martin Hatala: Prianie jazera

Síce som poviedku čítala pred spaním a opisy mi už robili trochu problém, no imponovala mi najmä atmosféra starých čias. Nostalgicky prašná vôňa drsných detektívov, osudových žien, starých čias niekde medzi tridsiatymi a päťdesiatymi rokmi, čokoľvek si vyberiete. Celá poviedka bola ako sledovanie českého filmu Mazaný Filip, s tým rozdielom, že pri nej som sa tak nenudila. 33 strán v pdf súbore, ktorý som si stiahla do čítačky, síce dalo zabrať, ale nebolo to zlé.
Na druhý deň sa ukázalo, že celá tá oldschoolovosť je vlastne epigónstvo. Znalci starých noir detektívok v nej odhalili Chandlerovu Dámu z jazera a autor sám pridal druhý inšpiračný zdroj, Posledné prianie Andrzeja Sapkowského. Vzápätí bol podozrivý z porušenia autorských práv. Mne je to teda salám-párky, lebo si myslím, že "načieranie" ani epigónstvo nie je porušovanie ničoho a originalita sa preceňuje. Ale na internete sa okolo toho strhli vášnivé debaty, a nie na jednom mieste. Ľudia začali škatuľkovať, kto našiel či nenašiel toho Chandlera (nie je blbec/je blbec), aké je to trápne, že epigónska poviedka je vo finále a podobne.
No, tak ja sa otvorene priznám, že som žiadneho Chandlera ešte nečítala a ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ma považovali za sčítanú a inteligentnú osobu. Patrím medzi tých blbcov, ktorí v tom žiadne konkrétne odkazy a hlášky neidentifikovali. So what? Stále si myslím, že Martin Hatala to napísal dobre. Nezažila som síce nijaký okamih osvietenia, ale text som si užila. Abecedne šla poviedka prvá, takže bolo treba si počkať na ďalšie kúsky a dúfať, že to "wow" ešte príde.

Marja Holecyová: Kalkulačka smrti

Marja Holecyová nie je v domácej fantastike pojem neznámy. V roku 2010 dostala Slovensko na zoznam krajín, ktoré majú svojich detských spisovateľských géniov i vlastné fantasy série. Podobne ako Christopher Paolini, aj ona napísala prvú knihu v šestnástich rokoch. Trochu ju však prerábala a vyšla napokon v čase, keď mala Marja 21. Ja som ju nečítala, ale pokiaľ mi pamäť slúži, skeptických kritík bolo minimum. Možno sa niektorí recenzenti opájali blaženým pocitom, že aj v tomto nenápadnom kráľovstve "pri Viedni doľava" máme lokálnu verziu Paoliniho. Ale možno je Predurčenie skutočne geniálny román napísaný tínedžerkou. V každom prípade to vyzeralo, že to bolo dielo veľmi sľubné a Marja ďalšou tvorbou svoju reputáciu utvrdzovala.
A o to práve ide v tejto chvíli. Že Marja už (dúfajme;-) vyrástla z boybandov a ružových tričiek, dnes má ešte stále sladkých 24 rokov a jej poviedka je vo finále Ceny Fantázie, čo spolu s jej spisovateľskou kariérou nahrávalo tomu, aby som mala vysoké očakávania.

Očakávania napokon boli i neboli naplnené. Kalkulačka smrti je dobre remeselne zvládnutá (hoci je písaná ich-formou, ktorej som prejedená) a znalci matematiky si v nej užijú aj tie pasáže, ktorým ja nerozumiem. Z textu cítiť, že Marja je pomerne zrelá osobnosť, ktorá dokáže rovnomerne ťažiť z vlastnej hlavy ako aj z naučených vedomostí. Keď som si po prečítaní pohľadala najnovšie infošky o autorke, ukázalo sa, že profil poviedky presne zodpovedá jej dlhodobým záujmom. Matematika a filozofia.
Toto dielko je šikovne napísané, pozvoľna gradované, plné múdrych výrokov i ťažkej osudovosti. Ale výsledný dojem bol akýsi neurčitý, nemastný, neslaný. Celé rozprávanie ambiciózneho mladého génia, ktorý sa pod vplyvom skromného velikána zmení z egocentrického nafúkanca na... hmm, citlivého nafúkanca, speje k veľkému finále, v ktorom sa niečo stane a všetko vysvetlí. Vtip je v tom, že neskoro.
Akokoľvek ma filozofické úvahy protagonistov nútili premýšľať či zaujať postoj, akokoľvek ľudský príbeh Profesora chytí čitateľa za srdce, poviedke ako celku sa to nepodarilo. Predovšetkým narýchlo odbytý záver a vlastne aj hlavná zápletka pôsobili akosi umelo.

Janka Javorka: CC 2.0

No, to je hneď iná káva. Scifíčko, ktoré si ma získalo satirickým úvodom a potom rovnými nohami vhuplo do vážneho tónu. Šikovne vystavaná detektívna zápletka, zručne načrtnuté postavy, rýchle tempo, plynulá gradácia, ktorá nútila premýšľať i zvažovať možnosti. Na tušenie, že vrahom je záhradník nebolo treba čakať dlho, no ešte pred vyvrcholením sa so mnou Javorka trochu zahrala a ponúkla viacero variánt. Nepatrím medzi géniov, ktorí od začiatku všetko vedia a potom už len čakajú, či sa ich teória potvrdí (prípadne pyskujú, že autor je amatér, ak sa nepotvrdí), takže som sa nechala unášať dejom. Uvidíme, čo mi ponúknu dve zvyšné poviedky, ale ak nebudú lepšie, mám prvú kandidátku pre svoj hlas :-)

Katarína "je to v rodine" Pivarčiová: Slovenský Stalingrad

Keď sa krátko po zverejnení finalistov Ceny Fantázie rozchýrilo, že je medzi nimi Červenákova neter, hneď mi bolo jasné, ktorá to je. Iba jediná z nich sa volá Katarína, a ja si spomínam, že som kedysi čítala poviedku od Kataríny Červenákovej. Buď sa vydala, alebo nechce stáť v tieni slávneho strýka.
Rodinné bohatstvo však nezaprie, jej štýl nesie podobné znaky a tipujem, že ak by túto poviedku niekto prezentoval ako rané dielo Ďura Červenáka, mnohí by (sme) naleteli. Čo však vôbec nie je zlé, lebo podľa mňa obaja píšu dobre. V Pivarčiovej viac cítiť akýsi ženský element - ten prchavý pocit, že v jej podaní sa popri dobrodružstve, hrozbe, boji a násilí výraznejšie než u muža uplatňuje súcit, duševná bolesť, vnímanie sveta z pohľadu samozrejmých obetí - žien (v osobe Ilony znásobenom jej rasou), ktoré sa v autorkinom príbehu rozhodnú bojovať proti osudu.
Určite je to spôsobené aj vedomím o príbuzenskom vzťahu, ale zdá sa mi, že Katarína Pivarčiová je Juraj Červenák v sukni. Neviem, či trh unesie ďalší Ďurov klon, ale viac takýchto akčných, drsných a istým spôsobom romantizujúcich ženských príbehov by si svoje čitateľky iste našlo :-)
Mám snáď jedinú zásadnejšiu výhradu, a to že názov poviedky sa mi zdá trochu prehnaný. Akceptovala by som čokoľvek, hoci vyňaté z textu, ale Slovenský Stalingrad mi tam jednoducho nepasuje. Ak ho vnímam symbolicky, evokuje priveľa pátosu, ak ho spojím s reálnou historickou udalosťou, vyznieva banálne.

Ján Stopjak: Biela tma

Biela tma je béčkový horor, ktorému by som hlavné ocenenie neudelila, v mojom súkromnom rebríčku finalistov je na chvoste. Aj strašidelné poviedky už boli vo finále CF, Lucia Droppová i Tomáš Straňák s takými dokonca zvíťazili (2009, 2010), čo dokazuje, že čitatelia ľúbia horory - no v tomto prípade súkromne dúfam, že sa história nezopakuje.
Straňákovu prvú finálovú poviedku Ničiteľ škodcov by Stopjak strčil do vrecka, už len preto, že má lepšiu štylistiku a málo banálnych kopancov (i keď po prečítaní slova škubnúť to so mnou riadne "škublo"). Lenže rok nato, keď sa Tomáš pozdvihol ako fénix z popola a s o sto percent lepšie napísaným hororom vyhral súťaž, to už vyzeralo inak - a ja som mu to napokon dopriala.
V porovnaní napríklad s Čiernou odrodou je Stopjakov štýl priveľmi opisný a chýba mu ten jemný podtón paródie. Biela tma je smrteľne vážna až tragická a chce šokovať, no nedarí sa jej dosiahnuť intenzitu plíživej hrôzy a psychotickej naliehavosti, akú mali texty Jozefa Kariku.
Nech už bol dôvod akýkoľvek, Biela tma ma nedokázala vtiahnuť do svojho sveta natoľko, aby som prestala vnímať, že cestujem uprostred špičky v autobuse a vedľa mňa drieme smradľavý chlap. Podmienky teda neboli ideálne, ale aj za iných okolností by sa môj názor na poviedku zlepšil minimálne. Jednoducho mi "sadla" najmenej zo všetkých.

*****

Po prečítaní poslednej finálovej poviedky to bolo jasné. Tento rok sa budem rozhodovať iba medzi dvoma favoritmi a obaja budú... ženy. Javorka alebo Pivarčiová. V prípade Marje Holecyovej bolo zlým znamením, že som dvakrát pri premýšľaní o poviedkach na tú jej úplne zabudla - nevybavil sa mi názov, dej, ani autor - len som vedela, že mi v zozname čosi chýba.

Trocha kalkulácií: ak si tipnem, že Holecyovú podporia jej čitatelia, Pivarčiovú fanúšikovia jej strýka aj žiaci Lucie Droppovej (fuj, to je hnusná podpásovka;-), tak hádajte, komu by som radšej prilepšila?
Oukej, tak žartujem. V skutočnosti, ak si vyberiem Javorku, bude to preto, že niekde v hĺbke som viac scifista než fantazista. Keby som vďaka mágii mohla čarovať, lákalo by ma použiť kúzla na to, aby som mohla cestovať v čase a vo vesmíre ;-)

Z tohto ročníka CF mám zvláštny pocit... priemernosti. Nie je to prvýkrát, ale dojmom nerozkážem. Všetkých 5 poviedok sa mi zdá tak nejako zarovnaných v rámci určitej úrovne. Každému čitateľovi pochopiteľne každá inak pasuje, ale nemám dojem, že by niektorá vyslovene vyčnievala. Všetky sú zručne napísané, no po obsahovej stránke príliš neprekvapia. Jediným záchytným bodom pre mňa zostáva zaujatie poviedkou - a v tom vedú Javorka s Pivarčiovou.

Hádam by som mohla dať aj svoje poradie:
1. Janka Javorka: CC 2.0
2. Katarína Pivarčiová: Slovenský Stalingrad
3.-4. Martin Hatala: Prianie jazera / Marja Holecyová: Kalkulačka smrti (dobite ma, neviem!)
5. Ján Stopjak: Biela tma

Tým som sa vlastne aj utvrdila, komu udelím svoj vzácny hlas. Aj vy, ktorí ste to zatiaľ neurobili, tak môžete do 21. októbra 2012 učiniť na tejto stránke Kultúry Sme. Jeden z hlasujúcich vyhrá darčekový balíček. Ako to celé dopadne, sa dozvieme v sobotu 10. novembra na veľtrhu Bibliotéka 2012. Len aby sa nezabudlo, okrem hlavnej ceny sa bude udeľovať aj 5 pridružených. Už sa neviem dočkať, veď Cena Fantázie (a 10. ročník dupľom!) je stále fantastickou súťažovou udalosťou číslo jedna :-)

Tak, a teraz si môžem ísť prečítať všetky cudzie názory na poviedky.

P.S.: Všetky tvrdé narážky na opitých recenzentov, ružové tričká, strýkov a žiakov Lucie Droppovej pochopiteľne neberte vážne a považujte ich aj naďalej za typicky cynický tvorivý vklad autorky článku. Len aby sme si rozumeli.

Súvisiace:

oficiálna domovská stránka Ceny Fantázie
finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa ;-)
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka