Mnoho ľudí mi už odporúčalo prečítať si Židovský policejní klub Michaela Chabona. Zafixovalo sa mi, že je to svojím spôsobom fascinujúca, i keď ťažšie čitateľná kniha. O nej budem písať možno inokedy.
Teraz je podstatné, že keď som sa už na ŽPK odhodlávala, dostala sa mi do rúk oveľa útlejšia knižočka tohto autora. Nuž som si ju prečítala ako predjedlo zo Chabona.
O krátkej novelke sa netreba dlho rozpisovať. Nebudem vytvárať falošné napätie a rovno to vyklopím - ide vlastne o Sherlock Holmesovskú fanfiction.
Michael Chabon v detstve prečítal všetky slávne prípady ešte slávnejšieho londýnskeho detektíva (podobne ako ja) a oveľa neskôr sa rozhodol vystrúhať mu tú najúctivejšiu poklonu, akej bude schopný. Celkom sa mu to podarilo, lebo zbožňovanie idolu je silne prítomné v každej zmienke o ňom. Nemyslím to v zlom - verím, že najmä verných fanúšikov Sherlocka Konečné řešení zahreje pri srdiečku.
Originálny názov Final solution je parafrázou na Final problem, onen známy prípad profesora Moriartyho končiaci pri Reichenbašských vodopádoch.
Príbeh sa odohráva počas 2. svetovej vojny, náš slávny detektív (v celej knihe vystupujúci len ako "starec") má 89 rokov, žije v Sussexe, kde sa venuje včelárstvu, a vo svojom s veľkou pravdepodobnosťou naozaj poslednom prípade sa bude venovať hľadaniu ukradnutého papagája žako, a taktiež pátraniu po páchateľovi vraždy, ktorá sa práve pri krádeži nadmieru inteligentného vtáka odohrala. Téma sa okrajovo dotkne vojnovej špionáže i holokaustu.
Musím poznamenať, že Chabonov štýl hovejúci si v rozšafných lyrizovaných opisoch, ktoré vyumelkovanosťou obrazov hraničia s triviálnym klišé, bol miestami až otravný a najmä pred spaním zle čitateľný. Možno je to spisovateľova maniera, ktorá ma momentálne od ďalšej knihy odradila - nech sa autorovi ovenčenému Pulitzerom (Hugom, Nebulou a ďalšími) kritici klaňajú koľko chcú.
V tomto ohľade nemusel toľko tlačiť na pílu, veď dobrú atmosféru dokázal vytvoriť bez problémov - ďalšia polstrana básnických opisov ju skôr zabíjala. Ruku do ohňa za to nedám, lebo v nahliadnutej recenzii som sa naopak dočítala, že vraj Chabon "bravúrne napodobnil štýl Holmesovho stvoriteľa". Je to dávno, čo som naposledy čítala Sherlocka a bolo to ešte v časoch, kedy som nebola taká rozmaznaná a ufrfľaná. Dnes ma však Chabonove poetické kučierky nudili.
Nebojte sa, celý text z nich nie je zložený, len som vypichla čo mi vadilo. Zvyšok je "v pohode".
Podčiarknuté a zrátané, nečakajte zázrak, ale ak ste milovali Sherlocka Holmesa, nebudete touto milou spomienkou naňho sklamaní. Ponúka vyváženú kombináciu pôct, odkazov na pôvodné diela a realistickej predstavy, ako mohol geniálny mozog tráviť zimu svojho života uprostred zúriaceho 20. storočia. Po stránke detektívnej to síce nie je žiadna sláva, ale v tomto prípade to nemusí byť priorita.
Ak sa vám Chabon zapáči, prečítajte si aj ten Židovský policejní klub a príďte ma presvedčiť, že je fakt taký úžasný ;-)
Michael Chabon: Konečné řešení (Odeon, 2007)
Súvisiace:
Židovský policejní klub - recenzia mojej sestry
Trable s detektívmi - zamyslenie nad archetypmi
Pán Rafin - slovenský Sherlock Mulder
Daniela Kapitáňová: Vražda v Slopnej
Mne sa páči tá obálka :) Keď už sme pri tých detektívkach, čítala si Troch pátračov, Anet? Pre mňa to bol totálny kult :) Obrázok mi pripomenul Záhadu zajakavého papagája :)
OdpovedaťOdstrániťNie, Traja pátrači ma obišli
OdstrániťŠkoda, oni a Slávna päťka tvorili podstatnú časť môjho detstva :) a tí Traja pátrači boli aj veľmi dobre napísaní, tie prvé časti boli super mini-detektívky.
Odstrániťja som bola pomerne neštandardný detský čitateľ :-)
OdstrániťTiež si v dvanástich lúskala Emanuelu? ;)
Odstrániťani nie, v dvanástich som už za sebou mala Stokerovho Draculu ;-) lúskala som však aj Angeliku a historické romance i drámy, milovanú humoristku Betty McDonaldovú, bichle od Alexandra Dumasa a tak podobne. chýba mi tam nejaký medzistupeň, tie knihy pre mládež, na ktoré mnohí dodnes spomínajú. od detských rozprávok som preskočila rovno na knihy pre dospelých, medzitým si toho veľa nepamätám.
OdstrániťNo, ja mám od neho doma ŽPK a dotlač "Úžasných dobrodružstiev Cavaliera a Claya" (za ktorých získal tú Pulitzerku), no nečítal som zatiaľ ani jedno, tak nemôžem odporúčať, ale teším sa, že si zrecenzovala niektorú z jeho kníh :)
OdpovedaťOdstrániťteším, že sa tešíš (i keď neviem kto si:-) a hádam ak raz prečítaš, prídeš nám povedať (notifikácie mi chodia, uvidím koment aj k starému článku). ten Cavalier a Clay musí mať úžasnú formu a dej, lebo tematicky ma to neohúrilo - samozrejme, že som sa šla pozrieť o čom to je, keď už za to dostal toho Pulicéra... písalo sa tam tuším, že o živote dvoch autorov komiksov v čase ich začiatkov. téma vo mne eufóriu nevyvolala, preto predpokladám, že je to asi fakt dobre napísané...
OdstrániťAle z fejsbúku si pamätáš - vďaka Tvojej recenzii som si kúpil Zrzavého Orma :) A príspevok som písal z práce, takže som bol nezalogovaný pod svoju prezývkou.
OdstrániťEšte raz vďaka, zrovna včera som si knihu vyzdvihol - páčia sa mi ilustrácie a štýl jednotlivých kapitol, ktoré sú upravené tak, že vyzerajú ako úvodné strany zo stredovekých evanjeliárov. A knižka je pekne štandradne hrubučká - poctivých 450 strán :)
ak nenaskočí login, stačí sa podpísať ;-) juj, ale teraz si podráždil moju zberateľskú bunku! nemala som si toho Orma zhrabnúť pre seba? ja mám doma vydanie v 2. dieloch od Iva Železného, knižky sú to také menšie a nepamätám si, že by boli vnútri obrázky či pekné úvody kapitol... no čo už, najdôležitejší je predsa obsah :-)
OdstrániťČítala som policajný klub aj Konečné resení - nedaj sa odradiť. Nemáme síce úplne podobný vkus, ale v klube čakaj niečo úúplne iné. Možno je Chabonovo čaro práve v tom, že je každé dielo iné. Osobne by som rada prečítala aj Cavaliera, lebo ŽPK bol skvelý. A papúch bol oddychovka :)
OdpovedaťOdstrániťtak tebe ešte zoženieme Cavaliera, nech to máš do tretice :-)
Odstrániť