Juraj Hradský je výtvarník a publicista s nadmieru interesantným profilom. Z medailónu na konci knihy som sa dozvedela, že je špecialistom na tzv. chladné zbrane, členom Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti a napríklad aj autorom návrhov šablí prezidentskej čestnej stráže a slávnostných armádnych uniforiem, a tak ďalej. Spolu s jeho publikačnou činnosťou z viacerých oblastí je to naozaj pôsobivá kariéra.
V knihe Bratislavskí majstri kati prináša stručnú, zato postačujúcu sondu do života vykonávateľov spravodlivosti (a ich obetí). Je dobre známe, že kati boli (takmer?) v každej kultúre ľudia žijúci na okraji spoločnosti. Obávaní i opovrhovaní, a predsa si k nim poverčiví spoluobčania chodili kupovať povrazy z obesencov a podobné magické propriety.
Z knihy sa dozvieme aj smutnejšie podrobnosti, napríklad, že kat si musel sám piecť chlieb, lebo pekár by mu ho nepredal. Nesmel prechádzať hlavnou mestskou bránou, býval pri hradbách (v Bratislave na dnešnej Baštovej ulici), mal vyhradené miesto v kúte krčmy i v kostole. Biľagom akejsi nedotknuteľnosti bola postihnutá aj jeho rodina a pomocníci. Nečudo, že fluktuácia v tomto zamestnaní bola vysoká. Kat mal slušný plat a mastné prémie, zato mizerný spoločenský život.
Popri tom sa v knihe dočítame o tom, ako fungovala stredoveká i novoveká justícia v Bratislave, aké sa páchali zločiny, vynášali rozsudky, kde sa vykonávali a podobne. Na mnohých konkrétnych príkladoch i vďaka opisom metód vtedajšieho trestného práva sa veľmi realisticky až bolestne zoznámime s dobami minulými, keď spravodlivosť bola tvrdá a odplata za zločiny krutá; keď ste sa ľahko mohli stať obeťou justičného omylu (alebo obludnosti akou je obvinenie z čarodejníctva či "boží súd"), ale tiež ste mohli pocítiť zadosťučinenie, ak vraha vášho blízkeho kat potupným spôsobom zbavil najprv dôstojnosti a potom aj života.
Ako píše Juraj Hradský, "Vykonanie rozsudku na verejnosti malo mať predovšetkým výchovný a odstrašujúci účinok. Odsúdení boli vystavovaní verejnej potupe, podstupovali tortúru (mučenie), popravovali ich rôznymi spôsobmi. Najčastejšie sa konali popravy obesením a sťatím, ale popravovalo sa aj lámaním v kolese, rozštvrtením, upálením, utopením, ale aj uvláčením odsúdenca priviazaného o chvost koňa a nabodnutím na kôl." (s. 19)
Ani Slovensko nebolo výnimkou, pokiaľ šlo o zvyk brať na popravy so sebou deti. Svet strednej Európy bol jednoducho iné miesto ako dnes a aj najmenší sa dívali na to, čo sme radi ak dnes nevidíme nikdy za život. Ako som už farbisto opísala v článku o hone na čarodejnice, popravy v minulosti plnili funkciu trochu zvráteného kultúrneho podujatia a našlo sa miesto aj pre biznis:
"Ľudia sa zhromažďovali už niekoľko hodín pred popravou, lebo chceli zaujať lepšie miesto. Čapovalo sa tu pivo a víno, predávali klobásy, pečené ryby a rôzne maškrty. Bolo zvykom brávať na popravy aj deti, aby videli, čo sa im môže prihodiť, ak zídu zo správnej cesty." (s. 108)
Celú túto históriu ilustrujú dobové i novšie schémy, obrázky a fotografie. Spolu s množstvom doplňujúcich informácií o katovských mečoch, personálnych problémoch vznikajúcich nedostatkom katov a pikošiek o tom, že popravcovia boli často alkoholikmi alebo že nikdy nenosili popkultúrou obľúbené kukly, pretože by im prekážali pri výkone povolania - je kniha bohatou studnicou vedomostí o remesle, ktoré väčšina z nás pozná iba z filmov či rozprávok.
Ako čitateľ posúdi spravodlivosť či adekvátnosť trestov za prečiny našich predkov, je len na ňom samotnom. Pri čítaní iste nastanú chvíle, kedy si pomyslí, že niečo zo starej praxe mohlo pretrvať (Mária Terézia zrušila tortúru, Jozef II. následne aj trest smrti, avšak "súčasne nariadil, aby odsúdenci, ktorí si za svoje činy zaslúžia smrť, boli prinútení ťažko telesne pracovať") ... na druhej strane mu behajú zimomriavky po chrbte z príšerných múk, ktoré zakúšali ľudia počas výsluchu a popravy. Na margo primeranosti trestov je nutné podotknúť, že smrťou a stratou majetku sa trestali aj prečiny, ktoré dnes (u nás) považujeme za súčasť ľudských práv - rebélia proti vrchnosti v mene vyšších miezd a lepších pracovných podmienok, sloboda slova alebo homosexualita.
Síce som zaznamenala v knižke občasné opakovanie myšlienok, dva výskyty rovnakého obrázka, sem-tam nejaký preklep alebo gramatický hriešok, boli to len drobné jazvičky na veľmi príjemnom diele.
Takže, či vás zaujíma Bratislava alebo história ako taká, zo širokej ponuky edície si určite vyberiete to, po čom vaše srdce piští.
Keď k tomu prirátam naozaj krásne väzby a rovnaký tematický dizajn jednotlivých edičných línií, celkovo je to dobrá voľba. A ak sa vám ceny zdajú privysoké, počkajte si na ďalšiu výstavu Bibliotéka, tam sa vždy nájde priestor na nejaké zľavy :-)
Juraj Hradský: Bratislavskí majstri kati (PT Marenčin, 2006)
Súvisiace:
Hon na čarodejnice, 1. časť
Hon na čarodejnice, 2. časť
Čarodějnice, hvězdlháři a zlatodějové
a ďalšie z rubriky história
Knihy tohto typu mám nesmierne rada. Ďakujem Anet, že si mi opäť podsunula ďalšiu skvelú knihu, píšem na zoznam!
OdpovedaťOdstrániťAnet, oni majú niekde aj kamenný obchod?
OdstrániťHmm, myslím, že samostatný nie. Je to vydavateľstvo. Čiže tak ako ostatní. Ale na Bibliotéke majú vždy svoj stánok, tam odporúčam nakupovať, dokonca som tam stretla pána Marenčina osobne, veľmi ústretový a sympatický pán :-)
OdstrániťBibla je ešte ďaleko, tak objednám cez internet :)
Odstrániť