Romain Sardou: Odlesk boží slávy (ukážka)

Toto nebude typická "ukážka" z knihy, pretože dva úryvky vôbec nebudú pochádzať od jej autora, ale z úvodu kapitol. Čo je o to výnimočnejšie, že uvádzanie dlhých citácií na začiatku kapitoly považujem u spisovateľov za otravné pozérstvo a nemám ho príliš v láske ;-)




Odlesk boží slávy patrí do "draguanskej" trilógie, z ktorej som už recenzovala dva diely, A odpusť nám naše viny a Zbav nás od zlého. Tieto romány na seba dejovo nenadväzujú, ale sú v nich vzájomné súvislosti. Mená, miesta, postavy... v zápletkách vždy trochu nadprirodzena a aj dostatok krutosti.

Odlesk boží slávy s podtitulom Román o času napísal Sardou ako druhý v poradí, pre mňa bol najzvláštnejší a je ťažké ho opísať. Venuje sa príbehu mladého Cosima Guia (nejaký Gui je v každej časti), masovej púti západných kresťanov do Jeruzalema a snahe o získanie mýtického Míľnika z legiend o kráľovi Šalamúnovi. O ten budú bojovať rytieri nového mníšskeho rádu aj zloduch, čo vyzerá ako stredoveký Darth Vader. To všetko v dvoch časových i priestorových rovinách či skôr alternatívnych realitách - na Zemi na prelome a začiatku 12. storočia a vo vesmíre, bez časového určenia, kde sa putuje medzihviezdnymi loďami a cieľom pútnikov je Planéta pôvodu. Áno, je to aj sci-fi :-)

Sardou v každom dieli draguanskej trilógie prináša myšlienkové experimenty, rozoberá teológiu, filozofiu, politiku i stratégiu, no aby si čitateľ naňho zvykol, Odlesk boží slávy by som určite odporúčala čítať ako poslednú knihu zo série.

Namiesto zložitej recenzie som si na ukážku vybrala tri krátke úryvky. Prvý je poučný a istým spôsobom mi zarezonoval, druhý ma pobavil a tretí je vtipný i rúhavý zároveň (ako ateista nemám s podobnými provokáciami najmenší problém).

Mudrc si vytyčí cíl a jde za ním vytrvale a bez zakolísání, kdežto hlupák si každou chvíli přeje něco jiného; proto nikdy nepřestanu opakovat tento Senekův výrok: "Kdo neví, do kterého přístavu pluje, tomu není příznivý žádný vítr."
Francesco Petrarca, O osamělém životě

Pýthagorás prohlásil: "O všem lze vést rozpravu z hlediska pro a proti, přičemž obě hlediska lze smysluplně odůvodnit. Rozpravu lze vést dokonce i za účelem zjištění, zda lze o všem vést smysluplnou rozpravu..." Sókratés říkával: "Vím jen to, že nic nevím." Přestože se ze své nevědomosti vyznal velice pokorně, Archesilas mu vytýká opovážlivost, neboť dle jeho soudu člověk nemůže vědět ani to, že nic neví.
Francesco Petrarca, O nevědomosti sebe sama i mnohých jiných

Tretí úryvok je už zo samotného románu. Šikovnú učeníčku Anx Columbanovú jej mentor Flodoard zaviedol za svojím učiteľom Nebom, aby ten jej vysvetlil, prečo podľa jeho teórie Boh už vo vesmíre nie je a čo to má s nekonečnom a časom... nemôžem samozrejme vyzradiť odpoveď, pretože tá je jednou z poínt knihy... ale môžem vyspoilerovať záver ich debaty, ktorý toľko škody nenarobí a snáď vás primäje sa usmiať tak ako mňa :-)

Tohle vysvětlení znělo jako závěr. Nebo vstal.
"Jakže?" podivila se Anx. "Víc už mi neřeknete?"
"Cože? Moji žáci po téhle přednášce obvykle na nějakou dobu ztratí řeč a ty se chceš ještě na něco zeptat?"
"Jen na jedinou věc. Ta otázka bije do očí. Proč? Proč chtěl Bůh tvořit? Jen tak, z ničeho nic? Proč zplodil prázdno a hmotu?"
Nebo zvedl huňaté obočí.
"Protože je jako my. Nebo spíš protože my jsme jako on. Bez výjimky. To přece víš."
"To jest?"
Neurčitě mávl rukou.
"Chtěl, aby ho měl někdo rád..."

Romain Sardou: Odlesk boží slávy [Román o času] (Argo, 2005)






Súvisiace:
Romain Sardou: A odpusť nám naše viny
Romain Sardou: Zbav nás od zlého
Karen Armstrong: Dejiny mýtov
Margaret Atwoodová: Penelopiáda
Karolina Francová: Soumrak Camelotu
Neil Gaiman: Americkí bohovia