O audioknihe Asfalt už som písala, ale napokon som sa rozhodla, že sa s vami chcem podeliť o jednu konkrétnu ukážku.
Vypočúvala som Asfalt I a potom aj Asfalt II (640 stranová kniha je rozdelená na dve audioknihy), ale pri spomienkach na najlepšie momenty sa mi stále vracal jeden úryvok. Ten, v ktorom autor prvýkrát predstaví doktora Holofausta.
Je to nechutné a humorné zároveň :-)
A zhodou okolností je to jedna krátka kapitolka, ktorú vydavateľstvo Walker&Volf veľmi múdro vybralo medzi propagačné ukážky, takže stačí, že vám ju sem vložím - a môžete si to vyskúšať na vlastné uši:
Štěpán Kopřiva: Asfalt I. Poslední tři týdny
(Walker&Volf, 2014)
Súvisiace:
Asfalt I: Poslední tři týdny
A bude hůř! Sbírka splatterových povídek
Agent JFK - Hitman
66+6 hororů ve sto slovech
Andrzej Pilipiuk: Upír z činžáku
Teda. Vypočul som si ukážku a musím povedať, že tempo rozprávania mi moc nesedí. Skôr som mal problém vydržať až do konca. Zdá sa mi to hrozne naťahované, vlečie sa to ako med z lyžičky (napadlo ma aj iné prirovnanie, ale chcem byť za slušného) a tie odmlčania po pár slovách...no hrôza. Neviem si predstaviť, že by som to mal počúvať niekoľko hodín :(
OdpovedaťOdstrániťHlas dobrý, aj intonácia, obsah nehodnotím. Ale nepresvedčilo ma to svojim spracovaním
To ma veľmi mrzí. Samozrejme, aj vnímanie audiokníh je individuálne. Za seba môžem povedať len toľko, že tiež mám svoju hranicu znesiteľnosti, len je oveľa ďalej. Vypočúvala som toho už kvantá v rôznej kvalite spracovania. Na horších predčítačov som si musela spočiatku zvyknúť a trochu zaškrípať zubami - ale potom to šlo. Preto si trúfam posudzovať, že toto patrí medzi fakt dobré audioknihy :-)
OdstrániťArgumenty som viac-menej uviedla v dlhej recenzii - skvele vybratý hlas, adekvátna dramatizácia, málo chýb v prednese, plus čerešničky ako hudobný podmaz a technická kvalita... to len všeobecne, to ti nevadí.
Pomalé tempo? To je pri predčítaní štandard alebo dokonca povinnosť. Verím, že si to vyžaduje odlišná forma odovzdávania/prijímania literárneho diela (je to obdobný princíp ako že vo filme sa zákonite stratí mnoho detailov z predlohy, lebo je to zhustená forma rozprávania). Vždy je to pomalšie než čitanie očami a keby nebolo, nedopadlo by to dobre. Neviem a nechcem si predstavovať rýchlo načítanú audioknihu :-) Súhlasím však, že Asfalt je pomaly načítaný a mne (ako žene?) to niekedy zneprehľadňovalo akčné scény. Ale aj tempo bola otázka zvyku a postupne mi začalo vyhovovať.
No a takisto je mi jasné, že nič z toho ťa nepresvedčí, ak ti niečo nesadne. Nič strašné sa nedeje, avšak dúfam, že to neznamená, že audioknihy zatratíš :-) Ono si to naozaj treba vyskúšať. Je dôležité najmä prvýkrát a potom ešte párkrát si dobre vybrať, aby človek získal pozitívny dojem a mal chuť sa k tomu vrátiť. Ja som asi odjakživa mala kladný vzťah k hovorenému slovu, a keď som sa mu začala venovať intenzívnejšie (rátam tam aj diskusné relácie z rádií a pod.), zistila som, že je to ako droga :-) No a ešte úžasnejšie je, že si to užívam v situáciách, kedy čítať nemôžem, ale počúvať áno a ešte mi to aj obohacuje inak jalový čas, keď by som bez audioknihy musela len zízať z okna, zízať na okolie, kráčať, upratovať, variť alebo prinajlepšom počúvať dookola tie isté informácie, reklamy alebo hudbu z rádia :-) Ani vlastný výber hudby ma nebaví stále znova a permanentne. Ale audioknihy sú vždy nové príbehy :-)
No, zase tu osvetárčim, pointa je, že dúfam, že ťa Asfalt neodradil a nabudúce nájdeš niečo, čo ťa presvedčí a možno k audioknihám pripúta neodvolateľne ako mňa :-)
Ak som zabudla, že si sa zapojil do diskusie pri inej audioknihe a už máš s nimi skúsenosti, tak sa ospravedlňujem :-) Ale zase som si neodpustila litániu :-D