Jan Poláček: Spěšný vlak Ch.24.12.

Melancholický príbeh z alternatívnej minulosti vypovedá o osobnej dráme človeka milión, ktorý ešte nedávno pomáhal rozhodnúť o smerovaní dejín.


2. svetová vojna skončila v roku 1951 víťazstvom Ríše po tom, čo boli na Spojené štáty zvrhnuté dve uranienbombe.

Walter Fleischer z českého mesta Chrud, pred vojnou ešte Řezníček, vtedy sedel ako elektronik v jednom z tanierovitých lietadiel vril, v tom, ktoré letelo na Manhattan.

Dva roky po vojne má ešte len dvadsať, ale vypadanú väčšinu vlasov a biele fľaky na koži. Z rodiny mu zostala len predčasnou demenciou trpiaca matka, otec aj starší brat ležia za plotom cintorína ako samovrahovia. Jeden nezniesol poníženie zo straty kariérneho statusu, druhý nedokázal byť správnym vojakom a zabíjať. Vraví sa, že sklony k samovražde zostávajú v rodine.

V Čechách, partnerskej krajine víťaznej veľmoci, vládne relatívny pokoj. No v Berlíne sú opäť na programe čistky a pripravuje sa proces s Himmlerom. Pravdepodobne bude nasledovať ďalšie preverovanie bývalých vojenských dôstojníkov. Hneď ako sa Vodca vráti z Tibetu, kde si bol zameditovať u budhistických mníchov.
Inak život plynie v šedej monotónnosti povojnovej chudoby. Vyslúžilci z kompromitovaných rodín ako Walter upratujú ulice, sfanatizovaná mládež organizuje bombastické podujatia v duchu nacionálneho socializmu a v eufórii potom terorizuje nočné mesto s fakľami v rukách...

Walter žije svoj bezútešný život po boku kocúra a láskavej domácej pani Steinovej. Páči sa mu ryšavá Róza a má s ňou romantické plány. Ohlásia sa však neočakávané okolnosti, keď štátny aparát prejaví záujem o skúmanie jeho zdravotného stavu, neznámy človek chce využiť Walterove schopnosti ako bývalého elektronika vrilu, a v ústave hrozí, že jeho problémovú matku pošlú na východ. Akokoľvek je pomätená, syn ju nemôže len tak opustiť. Všetko sa zosype naraz a on musí nájsť spôsob, ako to vyriešiť.

◄♦►♦◄♦►

Najsilnejším dojmom na mňa zapôsobila atmosféra knihy. Všetko prestupujúci smútok, všeobjímajúca depresívnosť spoločnosti, prostredia aj nálady hlavného hrdinu. Zmierenosť s osudom s občasnými záchvevmi optimizmu, takmer ako v orwellovke 1984. I keď Walter vyzerá skôr ako konečná podoba Winstona Smitha - tichý, rezignovaný, zahĺbený do seba a poslušne prijímajúci svoj údel.
Hoci v scéne, kde spacifikuje agresívnych mladíkov, preukáže odvahu i rovný chrbát.
Či z neho túto tichú trosku, len chvíľami si užívajúcu osobné šťastie v prítomnosti kocúra alebo nežnej Rózy, urobila výchova pod rukami despotického otca a submisívnej matky alebo genetická predispozícia k melanchólii či celkový stav spoločnosti, to si môžeme len domýšľať. Najskôr všetko dohromady.
Walterov otec mi silno pripomenul takmer identického otca Rudolfa Langa z knihy Smrť je mojím remeslom. Nálada celého diela pre zmenu vyvolala spomienky na český animovaný film Alois Nebel.
Nie každého čitateľa asi tieto slová nalákajú, ale mne sa to páčilo.
Napriek pomalému postupu deja, zahŕňajúceho krátke obdobie roka 1953, pretkávaného retrospektívou do Walterovho detstva a rokov minulých, sa mi čítalo veľmi hladko a rada som sa ku knihe vracala. Bavili ma aj všetky detaily z Poláčkom vymyslenej verzie dejín, ktoré dokresľovali pozadie románu.

Komorné rozprávanie o jednom živote má potenciál čitateľa pripútať a pevne držať, až kým ho nedovedie k vyvrcholeniu, s ktorým sa zmieri ochotne a nevyhnutne, ako to urobil Walter.

Jan Poláček: Spěšný vlak Ch.24.12. (Argo, 2010)






Súvisiace:
Margaret Atwoodová: Příběh služebnice
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
Kirsten J. Bishopová: Vryté město
Harry Harrison: Místo, místo! Více místa!
Jack McDevitt: Pláž nekonečno
Jeff VanderMeer: Veniss Underground