Arnaldur Indridason: Strange shores (Chlad)

Indridasona v islandskom originále si nikdy neprečítam, ale dajme tomu, že čítať ho v angličtine je tak... na pol ceste :-) Samozrejme, že kúpiť sa dá v hociktorom zahraničnom e-shope alebo dokonca v Martinuse, ale kúpiť si ho v kníhkupectve Eymundsson v Reykjavíku je pre islandofila ako som ja úplne iná káva :-)
Takže áno, koncom leta 2014 som nakrátko opäť zavítala na Island, a pri prechádzke mestom sa rozhodla, že presne takýto suvenír si chcem odniesť. Vybrala som si Strange shores za 1999 ISK, a hoci inokedy cenovky odvšadiaľ odstraňujem, táto veruže zostane.

Erlendur na konci zomrie

Prepáčte ten spoiler, ale bol to jeden z dôvodov, pre ktorý som si knihu vybrala. Na zadnej strane anglického vydania je verzálkami napísané DETECTIVE ERLENDUR RETURNS - FOR THE LAST TIME. Skúsený čitateľ erlenduroviek okamžite vytuší, že to "naposledy" možno nebude znamenať jeho odchod do dôchodku... a už prvé vety prvej kapitoly pomerne jasne naznačujú, že snový výjav osoby umierajúcej na podchladenie sa týka hlavného hrdinu.

Navyše, tento román autor vydal v roku 2010 a odvtedy nielen presiaklo, že budú nasledovať príbehy z čias, keď detektív Erlendur začínal svoju kariéru, no dodneška sú podľa anglickej wikipedie už tri vonku. Česká Moba ho vydáva tempom približne jednej knihy za rok, ale to už dávno nestíham sledovať a doma mám ešte zopár neprečítaných...
Strange shores vyšli v češtine ako Chlad začiatkom roka 2014, teda ešte skôr, než som si ich kúpila a prelúskala v angličtine ja. Mohla som si to ušetriť a kúpiť radšej novšie Reykjavík nights, ale dostalo ma to "naposledy" (aj o 1000 ISK nižšia cena).

Neznáme brehy

O tom, ako Erlendur pravidelne cestoval na východ Islandu, kde navštevoval rodný dom, aby si pripomínal svoje detstvo a tragickú smrť mladšieho brata Bergura, som písala už v článku Mrazivá noc.
Strange shores sa odohrávajú počas takejto dovolenky, takže spolu s Erlendurom navštívime východné fjordy a mestá Reyðarfjörður, Eskifjörður a Egilsstaðir.
Osamelý detektív poznamenaný stratou brata je neustále zvedavý na podobné prípady a stretnutie s lovcom líšok ho privedie na myšlienku dozvedieť sa viac o prípade istej Matthildur, ktorá zmizla počas búrky v zime roku 1942.

Pod zámienkou, že ide o jeho koníček (čo je pravda), postupne odhaľuje podrobnosti zo života ženy, ktorá si vzala sukničkára Jakoba, aby sa neskôr dozvedela, že jej sestra kedysi utiekla do Reykjavíku práve preto, že s ním čakala dieťa. Ten ho však nikdy neuznal, správal sa hrubo k tehotnej Ingunn a klamal Matthildur. Ešte viac sa to zamotá, keď sa ukáže, že Matthildur mala v čase manželskej krízy pomer s Jakobovým kamarátom.
Avšak paralelne so skúmaním Matthildurinho osudu pátra Erlendur aj po ostatkoch svojho brata Beggiho. Zistil totiž, že práve v brlohoch líšok alebo v ich okolí nachádzajú Islanďania kuriózne predmety, ktoré sa tam mohli dostať spolu s ich potravou. Líšky síce nie sú primárne mrchožrútmi, no v prípade hladu vezmú, čo sa ponúka... A počas jednej návštevy ohľadom Matthildur nájde malé autíčko, presne také, aké mal so sebou malý Beggi, keď sa stratil v búrke.

Cesta do hlbín straty

Bol to Erlendur, kto navrhol, aby sa Beggi pridal k pátraniu po stratených ovciach. Bol to Erlendur, kto vo víchrici brata držal za ruku a potom ho stratil. Bol to on, koho zachránili.
To sú najbolestivejšie rany, ktoré detektíva nikdy neprestali sužovať. Zodpovednosť za smrť blízkej osoby je nezničiteľné bremeno. Namiesto zatláčania spomienok a zabudnutia si Erlendur vo svojom živote vybral cestu ich neustáleho pripomínania. Trvalo mu celé desaťročia, kým svoje pokánie zavŕšil svojským spôsobom, ktorý je možno pre mnohých ľudí neprijateľný, no úplne korešponduje s Erlendurovou osobnosťou.

    

V predchádzajúcich recenziách Indridasonových románov som opakovane hovorila o jeho úspornom štýle písania, strohosti dialógov aj celkovej absencii hlbokých sond do citov postáv a podobných literárnych ozdôb.
Nebude to náhoda, že práve jedenásty a chronologicky posledný prípad komisára Erlendura sa mi zdal v tomto smere neobvykle emotívny. Všetky okolnosti - odkrývanie záhady zmiznutej Matthildur a v tej súvislosti rozhovory s blízkymi, ktorých jej strata zasiahla, aj odkrývanie dávnej minulosti samotného Erlendura a napokon silne lyrizované snové pasáže ilustrujúce umieranie so všetkou kakofóniou spomienok a vízií - prispievajú k celkovej melancholickej atmosfére a ponechávajú dostatok priestoru pre kontemplácie.
Avšak ani tradícia detektívky nebola zradená, pomalé a postupné odhaľovanie podrobností zo života Matthildur budovalo napätie jedna báseň, a ani po vyriešení tejto časti skladačka ešte nebola úplná...

Stručne zhrnuté: skoro nič sa tam nedeje, Erlendur jazdí sem a tam, vyzvedá u ľudí, spovedá staručkých pamätníkov, vykráda hroby a podvedome sa pripravuje na vlastnú smrť.
Bola to však pekná kniha, napriek tomu, že je celá kompletne smutná.

Arnaldur Indridason: Strange Shores (Vintage, 2014)

Arnaldur Indriðason: Chlad (Moba, 2014)






Súvisiace:
Arnaldur Indriðason: Mrazivá noc
Arnaldur Indriðason: Dech smrti
Arnaldur Indriðason: Codex Regius
Arnaldur Indriðason: Hrob v ledovci