Toto je zväzok tretí, v ktorom náš hrdina vedno s novými druhmi v zbrani unikne úkladom mocipánov v Benátkach a vydá sa na cestu k domovine hornouhorskej. V krajine chorvátskej sa však rúči bohatieri do intríg bezbožných zapletú a pre spásu panny nešťastnej musia v predvečer vojny podniknúť výpravu do končín, kde nebezpečenstvá a nečisté sily za každým bukom striehnu. Nebudú však chýbať ani zápletky ľúbostné a opisy vravy vojnovej. Žasni, ctený čitateľ, čo všetko kapitán v mene vernosti priateľskej a viery kresťanskej zažil a vykonal.
"Cesty Pána sú kurevsky nevyspytateľné!"
Kornélius Báthory sa vracia z príliš dlhých prázdnin v Osmanskej ríši späť na kresťanskú pôdu. Už po boku nemá vzdelaného Čelebiho, ale kozáka Voronina, ktorý má tiež svoje výhody - rozhodne je v krvavých potýčkach užitočnejší.
Ledva vystúpia v Benátkach z plesnivého podpalubia galeóny, už sa ocitnú uprosted sprisahania tamojších mocenských kruhov. So šťastím vyviaznu so zdravou kožou a my sa stávame ich sprievodcami na ceste k juhovýchodným hraniciam habsburskej monarchie, až na sútok riek Mury a Drávy.
Chorvátski šľachtici tam majú problémy s aktuálnou politickou situáciou, ktorá sa popri už bežných pohraničných roztržkách (napr. vzájomné vypaľovanie dedín) nedá zhrnúť inak, než predzvesť veľkej vojny s Turkom.
A to ešte chorvátska elita netuší, že sa k nim blíži niečo oveľa horšie... niečo, čo práve Báthory s Voroninom stretli na potulkách po Blízkom východe.
A keďže ako jediní majú aspoň predstavu, čo dokážu títo pekelníci, nemajú strach sa im postaviť a zároveň sú to vynikajúci bojovníci, je len príznačné, že hrozba i pomoc prichádzajú v rovnaký čas z opačných strán.
"Zlom väz," povedal Gradovič.
"Ak bude komu, prečo nie?"
Udatní muži, smrteľné nebezpečenstvá, hrdinské činy a potoky krvi - to je tretí Báthory v najlepšej červenákovskej tradícii.
Šialená akcia utíchala len na také krátke chvíle, že ani netuším, či sa tí chlapi aspoň raz poriadne vyspali.
Neviem, či je to dlhou pauzou po prvých dvoch knihách, ale táto časť sa mi zdala zatiaľ najnapínavejšia. A ani tá medzera medzi dobrodružstvami mi až tak nevadí, lebo teraz som to vystihla - v deň zverejnenia tejto recenzie vychádza dlho očakávané pokračovanie s poradovým číslom 4 a názvom Železný polmesiac. Už sa naň teším :-)
Mimochodom, v recenzii Brány Irkally som položila básnickú otázku, či si Báthory v tretej časti konečne vrzne. Dozvedela som sa, že áno, a teraz to spomínam, lebo som veru nečakala, že to bude až také dobré. Všetko to násilie, boje, zhon a paniku prerušil spisovateľ jednou krátkou, živelnou, no zároveň veľmi nežnou až romantickou erotickou scénou. "Ako z Angeliky", núka sa na myseľ pamätníčkam... akurát, že Báthory nám ukázal viac podrobností ;-)
"Možno som konečne našiel niečo, na čom mi záleží."
"To je dobre, priateľu. Veľmi dobre. Ale si pripravený položiť za to život?"
"Tradičná otázka. Pravdupovediac," Báthory sa ponuro uškrnul, "v kútiku duše dúfam, že z tejto kolosálnej sračky predsa len vyjdem ako víťaz."
Výsledok je tretíkrát rovnaký - Dobrodružstvá kapitána Báthoryho sú prudko čitateľné, zábavné i superhrdinské tým správnym spôsobom. Ďalej som zistila, čo je prepečenica, že Jelena Zrínska je ťažká frajerka, a že Krsto je strašne sexi meno :-) A Juraj ma pobavil aj odkazom z vlastného literárneho univerza (hľadajte na s. 82). Len mi stále vŕta hlavou, prečo sa kopec nad Banskou Štiavnicou už v 17. storočí volal Paradajz :-)
Takže ak ste kapitána Báthoryho doteraz obchádzali alebo máte brata, otca či deda, ktorí milujú historické dobrodružné romány, doprajte si všetky štyri časti a nebudete ľutovať. Pred čítaním si nezabudnite stiahnuť mapy.
Ak vás nebodaj láka iná téma, obzrite sa trebárs po nových historických detektívkach so Steinom a Barbaričom alebo iných Červenákových dielach.
Juraj Červenák: Diablova pevnosť (Slovart, 2011)
V texte je použitá (mierne upravená) ilustrácia Michala Ivana.
Súvisiace:
Juraj Červenák: Strážcovia Varadína (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 1)
Juraj Červenák: Brána Irkally (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2)
Juraj Červenák: Sekera z bronzu, rúno zo zlata
Juraj Červenák: Zlato Arkony
Paradajz - Pretože už vtedy v Štiavnici žili prudko vzdelaní Nemci, ktorí vedeli po latinsky :))
OdpovedaťOdstrániťHmm, dumám dumám, že aj s tým -ajz? :-) Váham, či si to ponechať ako nevyriešenú básnickú otázku, alebo naozaj naštudovať :-)
OdstrániťParadisum.
OdpovedaťOdstrániťRecenzia prišla akurát vhod - tesne pred krstom štvorky :)
OdpovedaťOdstrániťInak, Anetka, chcel som sa ešte po krste (resp. po podpise kníh) Železného polmesiaca ešte porozprávať, no už si zrejme odišla :)
Ahoj Grippa, ja som sa tam ešte nejakú chvíľu motala, museli sme sa len obísť :-) Najprv som medzi regálmi hľadala kamarátku, potom dávala mini-interview Dadovi Nagyovi ;-) Ozvem sa ti cez FB.
Odstrániť