Pani Boveryová

Dávnejšie som si v Lacných knihách v Bratislave kúpila grafický román Posy Simmondsovej Gemma Boveryová. Odvtedy čakal v knihovničke, no keď som náhodou zahliadla plagát k rovnomennému filmu, zazvonil zvonček. Na druhý pohľad som si všimla aj meno autorky predlohy a bolo jasné, že to bude adaptácia...



Okrem toho bola na plagáte herečka Gemma Arterton. Nebola to však zhoda mien hlavnej postavy a predstaviteľky, čo ma konečne priviedlo k prečítaniu knihy, ale spomienka na iný film s názvom Tamara Drewe, v ktorom Gemma Arterton v úlohe žiadúcej potvory vniesla trochu vzrušenia i chaosu do unudenej atmosféry vidieckeho zapadákova.
Výborná horká komédia pod taktovkou Stephena Frearsa z roku 2010 vo mne zanechala najlepšie dojmy aj vďaka hereckým výkonom - preto spojenie Gemmy Bovery a Gemmy Arterton spôsobilo, že som na komiksový originál dostala náramnú chuť. Bol najvyšší čas prečítať si Posy Simmondsovú!

Ešte predtým som si pozrela vraj majstrovskú, 140 minútovú filmovú adaptáciu pôvodnej Pani Bovaryovej z roku 1991. Pretože je pravda, že Flaubertov originál som nečítala a ani sa mi nechcelo.

* * *

Hneď v úvode knihy sa dozvieme, že takmer-menovkyňa Emmy Bovaryovej mala so svojím predobrazom spoločný aj tragický koniec - Gemma je mŕtva, manžel Charlie zdrvený a sused Raymond Joubert preberá úlohu rozprávača ich príbehu. Z pohľadu svedka by sme sa asi nedozvedeli dosť, no Joubert je natoľko zvedavý i posadnutý podobnosťou Emmy a Gemmy, že počas návštev u vdovca tajne kradne jej denníky, aby zistil viac.

Tak sa dozvedáme o Gemminej minulosti v Londýne, zlomenom srdci od snobského bonvivána Patricka Largea, zoznámení s rozvedeným Charliem a skromnej svadbe. O tom ako Gemma nakrátko nájde šťastie, no vzápätí jej začnú piť krv Charlieho deti a bývalá stíhačka, otravuje ju špinavé mesto aj schátraný byt, ktorý sa jej predtým zdal romantický.
Nasporené peniaze pomôžu kúpiť vidiecky dom vo Francúzsku a presťahovať celú existenciu do nie príliš vzdialenej Normandie.

Opäť sa zdá, že tu Gemma nájde pokoj a pohodu, po akej túžila. No domáci vedia o výdrži Angličanov z mesta svoje. V jej prípade sa k tomu pridáva aj večná nespokojnosť, náchylnosť k nude, nekľud ľudí, ktorým nikdy nie je dosť dobre.
Náhle rozvinuvší sa vzťah s mladým nezodpovedným aristokratom do nej vleje novú energiu a prebudí ženskosť do tej miery, že rozhadzuje peniaze na kozmetiku, handričky aj svoje dekoratérske vášne... na Charlieho Boveryho si posvieti anglický daňový úrad a vážne finančné problémy klopú na dvere.
Situácia sa postupne zhoršuje a susedovi Joubertovi je jasné, že smerovanie Gemminho života aj v tomto začína kopírovať osud pani Bovaryovej. Vzápätí sa prevalí jej nevera a Charlie odchádza...

* * *

Pohľad francúzskeho pekára Jouberta prináša mnohé vtipné postrehy, ale aj trochu výsmechu na jeho účet. Je pozorovateľom i hráčom, rozprávačom i komentátorom. Sám priznáva, že aj on si s Gemmou spájal hriešne predstavy, a tak ako bol od začiatku fascinovaný podobnosťou mien, napokon ho opantala aj samotná Angličanka.

* * *

V grafickom románe Posy Simmondsovej je na rozdiel od väčšiny ostatných omnoho viac textu. Stránky sa neskladajú len z obrázkových políčok, ako je zvykom pri komiksoch. Najčastejšie sú prerušované kratšími i dlhšími opismi a myšlienkami rozprávača, dodatkami, listami. Inokedy obrázky bez bublín len dokresľujú napísané.
Bol to dôvod, prečo som Gemmu Boveryovú tak dlho odkladala - chcela som čítať komiks ako oddychovku, nie toľko drobných písmen - no potom sa ukázalo, že to "kvantum" textu je odrazu dôvod, prečo ma kniha rýchlo zaujala a držala ako kliešť. Aj keď som poznala koniec, stále som bola zvedavšia, čo sa predtým udeje, ako a prečo?
Otvorene sa priznám, že keď prišlo vyvrcholenie príbehu, okolnosti Gemminho skonu ma nakoniec rozosmiali. Humor to bol síce čierny, ale po toľkých peripetiách zafungoval na jednotku.

Čoraz viac ma bavili vedľajšie postavy, scénky zo života v mestečku Bailleville, no aj odtiene Gemminej osobnosti a komická rivalita Francúzov a Angličanov, ktorá tiež dostala svoj priestor a naložila obom stranám rovnako :-)

Výhodou grafického románu je rýchlejšie prerozprávaný dej a dôraz na podstatné veci. No Simmondsovej kompozícia, ktorá pridala viac textu a skombinovala ho s klasickým komiksom a ilustráciami, vytvorila celok, ktorý je detailný i živý zároveň. Vďaka hutnosti príbehu i autorkinmu jemnocitu sa v ňom nestratili, ale naopak zvýraznili aj jemné zmeny vo vývoji deja a postáv.

P.S.:
A až pri prezeraní obrázkov na Googli som zistila, že aj Tamaru Drewe napísala Posy Simmondsová! A opäť ide o upravené zmodernizované prerozprávanie románu Thomasa Hardyho, Ďaleko od hlučného davu (orig. Far from the madding crowd). Ako tak pozerám na výsledky vyhľadávania, budem si musieť na tú Posy lepšie posvietiť... len keby grafické romány neboli také drahé :-/

Posy Simmondsová: Gemma Boveryová (BB/art, 2009) 

(bohužiaľ, kniha je vypredaná, nájdete ju cez internet v českých antikvariátoch, niektoré e-shopy hlásia posledné kusy)



Súvisiace:
Mike Dawson: Freddie a já (komiks)
Život mi pije krev (komiks)
Adrian Tomine: Letní blondýnka (komiks)
99 klasických filmů pro lidi v kalupu
90 klasických knih pro lidi v kalupu