Robert Galbraith: The Silkworm (Hodvábnik)

Nielen prostredie vydavateľského priemyslu, zaľudnené literárnymi snobmi, nafúkanými autormi a ziskuchtivými vydavateľmi, ale aj vražda - brutálna a rituálna! - to sú hlavné ťaháky druhej epizódy príhod súkromného očka Cormorana Strikea s názvom The Silkworm, po našom Hodvábnik.






A keď už som si vychutnala prvú časť, Volanie kukučky, ako audioknihu v češtine, povedala som si, že tentoraz to skúsim ešte o level vyššie, s anglickou audioknihou :-)

Koho zabili?

Cormoran, pomenovaný nie po vtákovi, ale po cornwallskom obrovi z rozprávok, ľavoboček slávneho hudobníka a hipisáckej groupie, ktorý miloval prácu vo vojenskej polícii, kým v Afganistane neprišiel o pravé predkolenie, a 16 rokov života venoval búrlivému vzťahu s manipulatívnou mrchou menom Charlotte; sa niekoľko mesiacov po vyriešení vraždy Luly Landryovej vracia na scénu...

Čo sa zmenilo?
Nuž, jeho hneď po rozchode zasnúbená posh-bitch Charlotte sa bude čo nevidieť vydávať za svojho aristokratického princa, asistentka Robin by si tiež rada vzala pre zmenu namysleného poisťováka - len škoda, že ešte stále nemajú vyriešenú tému jej slabo platenej práce, ktorú ona miluje a snúbenec Matthew ňou pohŕda...
No a publicita, ktorú Strike získal bombastickým odhalením vraha supermodelky, mu aspoň splatila dlhy a zabezpečila relatívne stabilný prísun detektívnej prácičky, zaoberajúcej sa bohužiaľ len nevernými manželmi a manželkami, ktorí túžia z rozvodu vytĺcť čo najväčší kapitál.

Nečudo, že keď sa mu ozve očividne zanedbaná, ale autenticky znepokojená (a svojím spôsobom poľutovaniahodná) manželka spisovateľa, ktorý už 10 dní neprišiel domov, Cormoran zbystrí pozornosť.
Hladný po čomkoľvek zaujímavejšom, než je sledovanie mimomanželských afér, sa s chuťou púšťa do pátrania po kontroverznom autorovi Owenovi Quineovi... a onedlho ho aj nájde.

Rozpáraného, vypitvaného a poleptaného na podlahe uprostred prázdneho domu, známeho akurát tým, že doň posledných 25 rokov nikto nechodil, pretože je spoločným vlastníctvom Quinea a jeho slávnejšieho kolegu Michaela Fancourta, ktorí sa nenávidia.

No hej, kedysi boli priatelia, v čase, keď im ho iný mladý spisovateľ, umierajúci na AIDS, odkázal v poslednej vôli... no a tá starostlivo zinscenovaná vražda vôbec nie je výsledkom náhody, lebo pomerne verne napodobňuje zabitie hlavnej postavy Quineovho posledného, zatiaľ nevydaného, no mimoriadne škandalózneho románu. V ňom sú metaforicky zobrazené viaceré spisovateľovi blízke či vzdialenejšie osoby, pričom zriedka je ich stvárnenie lichotivé. Skôr naopak.

Otázka teda znie, koho sebestredný, rád sa predvádzajúci a často bezohľadný Quine nasral natoľko, že ho vypitval ako prasa a oblial kyselinou?

Do your job and do it right

Ako sa dej pozvoľna šinul a nabaľoval nové skutočnosti a detaily, pri ktorých mi bolo jasné, že si ani polovicu z nich nezapamätám, vyklíčilo vo mne podozrenie, či náhodou druhý Cormoranov prípad nedopadne rovnako ako ten prvý - no, viete, pokiaľ ide o to, že vrahom je záhradník, a tak.

Ale to by si snáď autorka nedovolila... predsa len, aj zo slávneho mena sa dá ťažiť len odtiaľ potiaľ. A pri hľadaní mien vedľajších postáv som už kútikom oka vo výsledkoch googlu zbadala päťhviezdičkové hodnotenie od voľaktorého slávneho britského periodika... takže som čakala originálne zavŕšenie všetkých tých dlhých hodín pedantických opisov, ktoré ma bavili najmä atmosférou, no zároveň dokázali udržiavať aj zvyšovať napätie.

Vraha som neuhádla skôr, než to autorka rozbalila, ale to mi nevadí. Nikdy sa o to nepokúšam, lebo to neviem. Vyriešenie prípadu nebolo rovnaké ako v Kukučke, no Cormoran si neodpustil zinscenovanie odhalenia v podobne akčnom duchu.
Rovnako ako v prvej epizóde svojich dobrodružstiev totiž potreboval vinníka dostať do úzkych a usvedčiť ho z činu tvárou v tvár. Tentoraz musel presvedčiť políciu o svojej pravde o to účinnejšie, že vo vyšetrovacej väzbe sedela nevinná osoba.

Dúfajme, že v tretej knihe sa trochu pani Galbraithová odpichne a príde s niečím úplne novým. Neviem ako vás, ale mňa Cormoran Strike stále baví a poteším sa pokračovaniu. Vraj ich bude viac, tak uvidíme.

Cormoran Strike and his pube-like hair

Prepáčte ten zvláštny medzititulok, ale vždy, keď sa k v knihe spomenula táto skutočnosť, chcelo sa mi smiať (Strike má krátke kučeravé vlasy pripomínajúce chlpy na ohanbí).
Cormoran je zaujímavý hrdina nielen ako typický predstaviteľ detektíva-samotára, ale aj prvkami, ktoré sú povedzme politicky nekorektnou nadstavbou: fajčí, nemá rád a nechce deti; je nespoločenský, no sem-tam si dopraje nezáväzný sex a nevyčíta si to; bez problémov si prizná, akých ľudí nemá v láske a prečo. Amputovaná noha pridáva ďalšie komplikácie, hoci je to chlap ako hora a jeho zjav vyvoláva rešpekt, naháňanie zločincov Strikeovi rozhodne nehrozí.
Jeho povaha nádherne korešponduje so sychravým zimným počasím, v ktorom sa odohrávali zatiaľ oba jeho veľké prípady. A ani pohľady na jeho námahou a pádmi rozboľavený pahýľ by v televíznom spracovaní nevyzerali príliš ľúbivo, ak mi rozumiete.

Slovensky, česky, anglicky?

Po jazykovej stránke je to náročnejší oriešok. V porovnaní s takým Stephenom Kingom alebo Harrym Potterom samotnej JKR sa vo svojich dospeláckych detektívkach madam Joanne doslova vyžíva v bohatosti angličtiny a sťažuje nám, pokročilým samoukom a nerodeným Angličanom, spokojné čítanie, ktoré by nám zdvíhalo sebavedomie.
Lebo tak ako pri Kingovi sa človek poteší, aký je šikovný, že všetkému rozumie, s Galbraithom je na tom odrazu presne naopak.
Pri audioknihe navyše nestíhate pozerať do slovníka alebo odvodzovať z písanej podoby. Čo to, sakra...?! Máte len zlomok sekundy, kým prinútite svoje neuróny spracovať vstupy, pobehať mozog, či niekde nenájdu stopu po význame, poobzerať sa po súvislostiach a rýchlo sa vrátiť k počúvaniu, aby im zase neuniklo čo sa deje ďalej. Asi si pritom nerozšírite slovnú zásobu, ale garantujem, že zlenivené mozgové bunky popreháňate jedna radosť :-)

Trochu on/off-topic bičovania na záver

Volanie kukučky (alebo Kukučky, čert to ber!) bolo pomenované podľa básne či úryvku z básne, už to presne neviem, ale časť z nej bola v knihe reprodukovaná. Hodvábnik je pomenovaný podľa toho toľko diskutovaného románu Owena Quinea, nazvaného Bombyx mori, čo je latinský názov priadky morušovej.
Tuším, že aj prvá kniha mala na začiatku každej kapitoly dáky úryvok od nejakého slávneho klasika - a druhá je na tom rovnako. Och, ako to neznášam!

Rovnako ako ma iritujú vágne statusy na sociálnych sieťach, ktoré sú určené iba vyvoleným, ktorí majú to šťastie, že posledných 12 hodín boli prilepení na sieti, majú teda prst na pulze diania - prípadne si s danou osobou vymenili už 28457 četových správ, takže poznajú aj jej hygienické návyky, a teda dokážu rozlúštiť, o čom ten zasraný lumen píše... takisto ma oberajú o trpezlivosť prevelice múdre a symbolické útržky z poézie a výňatky z diel (nedajbože lyrické texty piesní!) na začiatku kníh, ktoré by som asi mala dekódovať alebo čo, lenže na to nikdy nemám chuť, lebo mám buď príliš sedliacky rozum alebo nemám zmysel pre poetiku, alebo proste tie múdre úryvky dávajú zmysel len autorovi a pre ostatných sú len na efekt. Tak na mňa pôsobia.

Hej, aj mne sa s niektorými dielami spájajú špecifické piesne alebo skladby, ale už dávno mi došlo, že strkať to pod nos čitateľovi je zbytočné, lebo on to spojenie necíti. (Oukej, tak pri Poslednej výzve Tima Powersa som neodolala a použila texty z dvoch kartárskych pesničiek, ale tam som proste musela. :-)
Ényvej, pointa je v tom, že Rowlingová so Strikeom zachádza ešte ďalej ako je bežné - múdre repliky hádže na úvod každej jednej kapitoly. Tak strašne mi to liezlo na nervy, až som ich začala ignorovať. O čo akože ide? Ukázať, čo všetko som čítal a ako som si zvýrazňovačom dočarbal pol knihy? Alebo že práve tieto diela sú kryptickou inšpiráciou pre tú moju?
Áno, milí spisovatelia, ja chápem, že máte IQ 224, ste sčítaní, symbolickí a všehomírovo transcendentní, a že tieto inteligentné narážky v sebe obsahujú indície k nadchádzajúcemu deju, ale viete čo?! V čase, keď sa prepracujem na záver informáciami nabitej kapitoly, už dávno neviem, o čom ten citát bol a rozhodne sa preto k nemu nemienim vrátiť!

Ak by si túto manieru pani Rowlingová bola odpustila, určite by to ušetrilo veľa papiera a životodarných stromov. Stačila by jedna strana na konci románu so zoznamom odporúčanej literatúry, po ktorej sa múdrie. Ďakujeme, všetko zjeme.

 


Robert Galbraith: The Silkworm (Hachette audio, 2014)

už aj v češtine, opäť nahovorená Petrom Olivom





Súvisiace:
Robert Galbraith: Volání kukačky
Trable s detektívmi
Stephen King: Mr. Mercedes
Arnaldur Indridason: Codex Regius