Krátke pojednanie o nesprávnosti niektorých kníh

(slovné cvičenie, ktoré netreba brať príliš vážne)


Sú knihy, pri ktorých máte pocit, že ste vykročili nesprávnou nohou alebo ich vzali do rúk v nesprávny čas.


Niekedy sa vám zdá, že bol ten čas taký nesprávny, až ten správny prestal existovať. Jednoducho zistíte, že správny čas pre vzťah medzi vami a konkrétnou knihou už nikdy nenastane, lebo nie ste svoje typy a z tohto oblaku pršať nebude.

Zvažujete, že by ste si možno boli bývali sympatickí, ak by ste sa stretli v škôlke (a zaľúbili sa do seba?). Viete, predtým, než z napohľad rozkošných detí vyrastú chlpatí a malicherní dospelí. Lenže si uvedomíte, že tá kniha vtedy ešte vôbec nebola napísaná a vy ste aj tak nevedeli čítať.

V závislosti od toho, aký ste tolerantný či nekompromisný čitateľ resp. zvedavý na obsah diela, hoci iritovaný formou (alebo naopak), knihu otrávene zavriete, neprečítanú vrátite do knižnice, hodíte do kúta alebo so zaťatými zubami dočítate (určitým zadosťučinením môže byť pomstychtivá vidina zúrivej recenzie, akú dnes nazývame aj neologizmom "hejt").

Ale sklamanie z neuspokojenia, vyhodených peňazí aj zlého výberu pretrvá a spomeniete si naň vždy, keď niekto iný začne tú knihu ospevovať.
Dvojnásobne to všetko mrzí pri tzv. (svetových) bestselleroch, lebo hoci každý súdny človek vie, že keď už sa dostanú do tej našej krpatej Krajinky, sú to produkty masívnej marketingovej masáže a vyvolenia Šťastenou, tak "sakra, keď som si vybrala jednu hitovku zo sto, tak mala stáť za to!"

Okrem toho, v spoločnosti iných knihomilov sa očakáva, že bestseller uznávaný aj intelektuálskou lobby proste nemôžete neobdivovať! Venuje sa ťažkej téme, je tam vojna a vystupujú v ňom deti! Ak sa opovážite kritizovať tento román, pohľady okolia stvrdnú, v ich očiach ste stratený.
Nemáte žiadnu nádej.
Je to prúser.
Rúhanie.
Hanba.
V prípade dobrých priateľov dúfajme, že len dočasná.

A keďže nemám dramatický oblúk, ktorým by som túto úvahu uzavrela, zakončím ju len konštatovaním, že napriek spoločenskému riziku, akému sa tým vystavujem, si svoj názor na knihu poviem :-) Nehanbím sa za jedinečnosť svojho vnímania. Také ho predsa máme všetci!
Jedinečné a subjektívne.