Finálové poviedky Ceny Fantázie 2015

Tak tu máme už koľký? Trinásty ročník Ceny Fantázie a k nemu jeho päť hlavných finalistov (finalisti žánrových "podsúťaží" sa nezverejňujú, ale máte možnosť si ich prečítať v zborníku dostupnom po skončení celej súťaže).
Tento rok sa správy z kuloárov nesú v znamení chvály na silnú finálovú päticu, a tak sme prirodzene aj my, čitatelia, už vopred podliehali vysokým očakávaniam.



Ja píšem svoj názor na poviedky už desiaty raz (hip, hip, hurá!), no z rozličných (osobných) dôvodov to asi nebude taká podrobná subjektívna analýza, na akú sú moji čitatelia zvyknutí... Každopádne, v momente písania tohto úvodu článok zďaleka nie je dokončený, tak dúfam, že zo seba vydolujem viac, než po jednej vete ku každému dielu :-) Lenže sa musím poponáhľať, hlasovanie končí už 12. októbra a článok má byť zároveň lákadlom pre tých, ktorí poviedky ešte nečítali, tak nech je zverejnený čím skôr.

Po prvej poviedke som bola zmätená, ľudia sa už pýtali na názor, ale nevedela som nič zmysluplné sformulovať. Povedala som si, že aj to sa stáva a prečítanie tých ďalších mi poskytne potrebnú perspektívu. Aby bolo s čím porovnávať.
Tak aj bolo...

Michal Brat: Oceľové oči

Má to svoju mytológiu (pozadie), má to hlavu a pätu a je to slušne napísané. Chce to byť drsno-nežné a k tomu priniesť dramatický oblúk so záhadou, ale... Ale.
Bohužiaľ, Oceľové oči vo mne akosi nedokázali vykresať emócie. Najviac sa mi páčila idea s "postihnutými" jedincami, ktorí potrebujú nutkavo vysloviť určité slovné spojenia v správnom kontexte.
V celkovom výsledku sa ale musím priznať, že príbeh sa mi zdal pomerne plytký a pointa ma nenadchla. Zdalo sa mi, že postupné budovanie deja i atmosféry malo... mohlo... spieť k niečomu... väčšiemu... alebo len inému.
Na úvod teda sklamanie spojené s očakávaním, že ešte musí prísť niečo lepšie.

Ladislav Dubravský: Búrka

Je mi sympatické, že autor spracoval jednoduchý nápad, ale dokázal z neho vytĺcť slušný kapitál. Klasické strašenie, možno až také staromilské, no s hustou atmosférou, dobrým budovaním napätia a príjemne čitateľné. Nechcem ho síce preceňovať, ale získal si ma viac než predchádzajúca poviedka, hoci tá, paradoxne, mala k dispozícii sofistikovanejší prvok fantastického ozvláštnenia.

Janko Iša: Kladivák

"Poviedka, čo má zatiaľ najväčšie gule", poznamenala som si do poznámok ako prvé. V úvodnej trojke poviedok sa Kladivák stal favoritom. Napriek či v spojitosti s béčkovo filmovou hyperbolizáciou a vo vlastnom kontexte pôsobilo rozprávanie i dialógy uveriteľne, niečo ako Sin City krížené s Blade Runnerom. Čítalo sa mi ľahko, lebo príbeh bavil a akcia odsýpala. Ak by už nemalo prísť žiadne osvietenie, Kladivák by zostal mojím top.

Mimoriadne ma pobavila aj priam ikonická odpoveď na to najklasickejšie vydieranie:
„Pohni sa a zabijem ju.“
„Zabi ju a pohnem sa,“ ...

Adam Máčaj: Ľudskosť v monštre

Téma v spojení s ich-formou mi od začiatku nesadla. Pritom v Kladivákovi som ich-formu zvládla bez problémov a Osvienčim jednoznačne patrí medzi moje oblasti záujmu. V jeho hororovo-nadprirodzenom stvárnení som si okamžite spomenula na Kulhánkovu mrazivú poviedku "Tak tedy - HEIL HITLER! - ty svině!" aj na príbeh profesora Setrakiana z upírskej trilógie Žihadlá.
No z neurčitého dôvodu sa mi rozprávanie i hlavný hrdina Adama Máčaja zdali akési... umelé a patetické. Ani celkový obraz života v tábore mi nesedel k tomu, čo o ňom viem. Tu je príliš zjednodušený a zidealizovaný. (Konkrétne výhrady mi poskytla moja sestra, ktorá sa štúdiu holokaustu venuje dlhšie i hlbšie, a na konci článku nájdete jej poznámkový aparát k faktografickým chybám autora. Skresala ich len na to podstatné, no práve tieto chyby v kombinácii s jej znalosťami spôsobili, že bola k tejto poviedke kritickejšia než k iným.)
V druhej polovici poviedky sa dojem vylepšil, zvýšilo sa tempo, ťažkopádne dialógy vystriedal stručnejší popis, no na to, aby som za ňu zahlasovala, to nestačí. Lepšie povedané, po štyroch poviedkach nemala šancu urvať ani jedno z prvých troch miest.

Ján Stopjak: V ruinách

Táto poviedka ma zdrapila za krk hneď od začiatku. Hoci to fantastické ozvláštnenie, podmieňujúce účasť v súťaži, je ľahko odmysliteľné, s ním či bez neho je to jednoducho majstrovsky napísaný strašidelný príbeh. Už počas čítania mi bolo jasné, že Ján Stopjak pre mňa tento rok zatienil svojich konkurentov a bez váhania bude mojím číslom jedna :-)

Aj medzi inými čitateľmi som zachytila prevažne pozitívne (až nadšené) ohlasy práve na V ruinách, a podľa tejto elektronickej "šuškandy" sa zdá, že vo finále budú o prvé miesta bojovať Stopjak s Išom :-) Je to tým, že si Ján Stopjak vybral citlivú tému zneužívania detí, ktorá zabrnká na strunku takmer každému človeku? Zahliadla som aj názor, ktorý ho (inými slovami) tvrdo odsúdil za prvoplánovosť tejto voľby, no ja osobne na to kašlem. Nie je to iba o téme, je to skvele napísané a bohovsky sa mi to páčilo, aj s tým pocitom mrazenia, znechutenia a až bytostnej hrôzy.

* * * * *

Moje súkromné poradie:
1. Ján Stopjak - V ruinách
2. Janko Iša - Kladivák
3. Ladislav Dúbravský - Búrka
4. Michal Brat - Oceľové oči
5. Adam Máčaj - Ľudskosť v monštre

Ľudskosť v moštre - faktografické chyby

A na záver tu mám sľúbený bonus. Hoci Adam Máčaj sa podľa svojho medailónika zaujíma o históriu a očividne ju pri písaní využíva, vo finálovej poviedke spravil pár kiksov, ktoré asi nemôžeme pripísať na vrub "autorskej licencii", zvlášť, keď sa na konci potvrdí, že zámerom nebolo napísať alternatívnu históriu (tento subžáner povoľuje viac modifikácií a teda vyššiu toleranciu), ale využiť reálnu históriu ako kulisu.
A teraz už poznámky k textu, napísala moja sestra Milena V.:

"Tomasz," privíta ma Jerzy, keď do kutice v jedenástom bloku konečne dorazím, posledný z vedenia Zväzku. Moje pravé meno nepozná nikto z nášho odboja. Som pre nich číslo (pohľad mi zablúdi na nášivku s označením 4859)"
– blok č. 11 bol trestný blok nazývaný aj BLOK SMRTI. Väzni v ňom neboli ubytovaní. Tento blok bol postrachom všetkých väzňov, prebiehali v ňom súdy, väzňov mučili a vraždili - napríklad aj trestom samotky v kobkách, kde museli celú noc stáť v priestore menšom ako meter štvorcový v tme a ak prežili, ráno nastupovali do práce. Medzi ženským blokom 10 a 11 vo dvore bol priestor na popravy. Okná bloku 10 boli zatlčené doskami, aby cez ne nebolo na dvor vidieť. Aj pred oknami bloku 11 smerujúcimi na dvor bol postavený múr, ktorý bránil vidieť väzňom von.
- väzenské čísla 1 - 12000 boli pridelené zajatým sovietskym vojakom. Keď zomreli, boli opätovne prideľované ďalším, na rozdiel od ostatných väznených, ktorým boli čísla prideľované radom.

"Stalo sa očakávané – pritiahli sme pozornosť gestapa."
- Gestapo bola štátna tajná polícia a na území táborov neoperovala.

"Prešlo pár týždňov, pátranie sa presunulo mimo tábor a postupne ochabovalo."
- pátranie po väzňoch na území tábora trvalo tri dni. Na štvrtý deň sa skončilo a presunulo sa za vonkajší okruh tábora, kde ho preberali iné zložky. Tento postup patril medzi presne zaužívané, a práve to využili k úteku aj Vrba s Wetzlerom, ktorí uspeli a odovzdali svetu rozsiahlu správu o zverstvách, fungovaní tábora aj odhad obetí.

"Mengele mohol mať okolo tridsiatky a do Osvienčimu ho preložili len nedávno..."
- Mengele nepracoval v Osvienčime, ale v Brezinke (Birkenau), ktorá je od tábora vzdialená asi 4km.

"Ďalej nás vedie Sonderkommando. Na údajné čistenie a dezinfekciu."
- Sonderkommandá pracovali výlučne v krematóriach a nedoprevádzali väzňov. Boli prísne izolovaní. V pravidelných krátkych intervaloch boli splynovaní a nahrádzaní novými ľuďmi.

„Striebristý sneh Cyklónu.“
- Cyklón B je granulát, z ktorého sa odparuje kyanovodík. V Osvienčime bolo iba jedno menšie krematórium, ktoré sa využívalo do júla 1943. Popisovaným spôsobom sa využívali krematóriá v Brezinke. V rámci fikcie to tak môže byť, ale vyžadovala by som menej nepresností – keď pre iné nič, tak pre úctu k obetiam a pravdivé informovanie. Príbeh by mohol zostať neporušený.

* * * * *

Tak ako? Užili ste si aktuálne finálové poviedky Ceny Fantázie 2015? Je podľa vás finálová päťka až taká silná, ako ju prezentovala porota? Čokoľvek vám napadne, môžete písať do komentárov :-)
Komentáre sú stále ešte problémovou časťou Bloggera, ak môžete, pre istotu si prvý pokus najprv kopírujte, prípadne sa neprihlasujte a prispejte anonymne s podpisom.

Domovská stránka Ceny Fantázie
Cena Fantázie na SME Kultúra (poviedky + hlasovanie)

Súvisiace:

finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011, rok 2012, rok 2013, rok 2014
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2014
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2013
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2012
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2009 - text
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa)
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2008
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka