Michal Viewegh: Báječná léta pod psa (audiokniha)

Milujem rodinné kroniky. V porovnaní s knihami, ktorých dej sa napríklad točí okolo hŕstky postáv, rieši jeden kriminálny prípad alebo povedzme životnú krízu hlavného hrdinu, rodinná kronika dokáže na rovnakom počte strán vyrozprávať príbeh troch generácií.




Báječná léta pod psa ste určite videli sfilmované. Ak náhodou nie, treba chybu napraviť. Teda ak sa vám nechce čítať / počúvať audioknihu. Osobne odporúčam oboje - film aj predlohu.
Filmová adaptácia sa mi páčila dávno, ale rovnako ako v prípade Účastníkov zájazdu, opäť je to podobne zábavný, no zároveň aj hlbší zážitok, ak načriete do zdroja.

Nuž a v podobe audioknihy... hotová báseň! Michal Pavlata ako predčítač je proste fantastický. Báječná léta pod psa číta ako živý príbeh so živými postavami. Či sú to dialógy alebo pasáže rozprávača, máte pocit, že do ucha vám plynie kniha, ale pred vnútorným zrakom sa odohráva film... alebo život sám.
Tento román bol na dramatické čítanie stvorený. Počúvala som, užívala som si ho a smiala sa nahlas. Ešte aj typické vieweghovské hry s formou (napr. divadelné dialógy) znejú lepšie, než vyzerajú na papieri. Po vypočutí knihy som si uvedomila, že ju nikdy nechcem čítať - už ju budem len počúvať. Je to stokrát lepšie :-)

Po podobných zážitkoch ako bol tento, prípadne ako bola audio Kniha o cintoríne, vždy ľutujem konzervatívcov, ktorí audioknihy kategoricky odmietajú ako pliagu papierových kníh (alebo podradný či neplnohodnotný spôsob čítania, i to som už počula) podobnú tomu kacírstvu menom e-booky. Je mi ich ľúto, ale tak škodoradostne. Sú to obmedzenci a nevedia o čo prichádzajú. Nedokážem si predstaviť, ako by niekto dokázal brojiť proti audioknihám po takejto skúsenosti.

"Ježíš Mariá, to dítě snad čte!"

Kvido sa narodil ako génius, otcovi inžinierovi a matke - študentke práva a amatérskej herečke. Kým matkini rodičia boli praví intelektuáli, otec vzišiel z chudobných robotníckych pomerov. Vďaka tomu dostal Kvido do vienka správne bláznivé rodinné zázemie, s ktorým sa - za prispenia vlastnej čudáckej geniality - nikdy nenudí. Od štyroch rokov plynule číta, pozoruje a posudzuje svet okolo seba, píše poviedky a vôbec sa po všetkých stránkach prejavuje ako neštandardné dieťa.
Niektorí čitatelia namietajú, že Báječná léta pod psa vôbec nie sú príbehom Kvida, ale zameriavajú sa viac na jeho rodinu. Ale o tom predsa rodinná kronika je. Preto je taká pútavá :-)

Kvidova matka je jemná žena, chorobne hanblivá v intímnych a zdravotníckych oblastiach. Vo vzťahu k manželovi, rodine i svetu je nadaná anjelskou trpezlivosťou, ale aj hryzavým sarkazmom a zmyslom pre realitu:

Když Kvidova matka odmítla ke kávě cigaretu a sdělila mu konečně onu slavnou novinu, dědeček Jiří přece jen o poznání ožil.
„Je to jisté?“ chtěl vědět s úsměvem.
„Byla jsem u Zity,“ řekla matka a začervenala se, neboť slova jako gynekologické vyšetření nedokázala nikdy vyslovit ani v okruhu svých nejbližších. „Myslím, že to bude zase kluk.“
„Kluk?“ zaradoval se dědeček. „Jak mu budete říkat?“
„Paco,“ řekla Kvidova matka. „Tuhle po tatínkovi,“ ukázala na Kvidova otce.
„Ano?“ řekl dědeček neutrálně.
„Jmenuju se odjakživa Josef,“ řekl Kvidův otec odměřeně.
Babička Líba je patologicky šetrná cestovateľka, ktorá večne varí bezmäsité jedlá, aby usporila na dovolenky s kamarátkami, odkiaľ posiela veršované pohľadnice a nosí suveníry, zaručene získané nejakým trápnym spôsobom zadarmo. Dědečka Josefa jeho kolegovia počas návštev komunistických delegácií nechávajú v bani, aby dolu mohol hromžiť. Vlastne nikto z oboch klanov Kvidových predkov nie je zo socialistického režimu nijako zvlášť nadšený, skôr naopak.

"Na všem záleží, ale na ničem zase tak moc."

"Bratská pomoc" sovietskej armády v auguste 1968 ovplyvní životy všetkých. Dědeček Jiří stratí prácu v prezidentskom úrade, podobne ako mnoho iných vzdelaných ľudí skončí pri manuálnej práci, rovnako ako matkina gynekologička Zita. Kvidov otec sa rozhodne z Prahy odísť skôr, než ho z práce vykopnú a obaja rodičia si nájdu prácu v sklárňach v Sázave.
Z bývania v podnikovej vile s presklenou terasou sa nakoniec vykľuje len tá terasa... Katastrofálne podmienky sa ťahajú dovtedy, kým sa Kvidov otec nezačne na vlastnej koži ťažko a bolestne učiť, že ak chce v práci využiť svoje schopnosti, musí "byť vidieť".
A tak si kúpi od straníckeho šéfa Šperka fenu vlčiaka, hoci jeho manželka má zo psov smrteľný strach... začne hrať futbal, i keď je totálne drevo... a prihlási sa na VUML, bárs neznáša komunistov. Ale zato tesne po narodení druhého syna konečne dostane byt!

Poriadne šoférovať sa však nenaučí nikdy, a túto vlastnosť po ňom zdedí aj Kvido.

Matka (žehlí): Stejně nechápu, jak jsi mohl udělat trojité hodiny během popojíždění u benzínové pumpy.
Otec: Šíleně mě znervózněl ten instruktor. Je proti mně zaujatý. Ještě na dvoře autoškoly na mě křičel, že mi tu zkoušku nedá – zřejmě kvůli té tašce s masem, co jsem mu ji měl hodit do kufru…
Matka (zarazí se): A kam jsi ji hodil?
Otec: Do motoru. Měl jsem příšernou trému.
Matka (se smíchem): Kdy se na to přišlo?
Otec: Na Černokostelecké. Policajt, co seděl vzadu, tvrdil, že cítí připálené ražniči.

Postupne sa cez všetky peripetie Kvidovej rodiny dostaneme aj ku Kvidovi samotnému. Medzitým dospeje, prezieravo sa zamestná ako nočný strážnik, a pritom píše román (o ktorom čítame) pod dozorom redaktora neustále korigujúceho zmienky o komunistoch. Pokúša sa napríklad aj splodiť vlastné dieťa s milovanou manželkou, ktorú spoznal v škôlke.
Nakoniec mu k vydaniu románu v pôvodnej podobe dopomôže jedna významná historická udalosť.

Celé je to oveľa zaujímavejšie, než sa to snažím opísať, veď dobre napísaná (v tomto prípade aj vtipná) rodinná kronika obsahuje stovky podrobností, ktoré pozornému poslucháčovi / čitateľovi utkvejú v pamäti ako scény z dobrého filmu, a bude na ne ešte dlho spomínať.

"Drž! Dostaneš kůži!"

O Michalovi Vieweghovi sa nedá povedať, že by na vyjadrenie svojich myšlienok či autorského zámeru spotreboval stovky strán popísané zbytočnosťami. Čo sa pri súčasnej saturácii knižného trhu všetkými tými "bestsellermi" od "geniálnych" autorov stáva bohužiaľ príliš často. (Viď môj posledný zážitok s jednoduchou kriminálkou, ktorej by bez zbytočných rečí stačilo 80 strán. Ona ich má 250.)

Na rozdiel od dnešnej pásovej produkcie literatúry vidieť v prejave Michala Viewegha (hoci tiež vydal požehnaný počet titulov) aj čosi viac než naučené remeslo. To čosi je talent, pozorovacie schopnosti, cit pre detail, zmysel pre humor i jemné vykreslenie charakterov. A úspornosť! Dokáže jednoducho a stručne vystihnúť podstatu, pritom mu často stačí náznak. No nebol by úspešným autorom, keby mu chýbala ľahká štylistika, aj tá remeselná zručnosť.
Súbor vlastností, ktoré som opísala, vytvára spisovateľa, ktorému nielen musíte uznať kvality, ale zaujme a pobaví vašu čitateľskú bunku do tej miery, že sa k nemu túžite vrátiť.

Priznám sa, že keď som pred pár rokmi skúšala zopár jeho poviedok, väčšinou s milostnými či ľahko erotickými námetmi, vôbec ma nedojal. Skôr som premýšľala, prečo je toto najúspešnejší súčasný český autor? Po dvoch románoch som však načisto zmenila názor.
Vedela som, že nemám chytať do rúk žiadne "love story" ako Výchova dívek v Čechách (film ma nezaujal), Román pro ženy (ten sa mi nepáčil) či Povídky o manželství a sexu, podľa ktorých bol nakrútený Nestyda, film, ktorý som ani nebola schopná pozerať, taký tupý sa mi zdal.

Ale dala som Michalovi druhú šancu a zvolila satiru Účastníci zájezdu, kde som na film mala neporovnateľne lepšie spomienky - a výsledná recenzia bola nadšená.
Báječná léta pod psa boli ešte lepšou voľbou, nečudo, že ich mnoho čitateľov označuje za najlepší Vieweghov román. Obe diela môžem vrelo odporúčať.
Mimochodom, Báječná léta vyšli v roku 1992, v Čechách boli literárnym hitom a obsahujú autobiografické prvky. Ak chcete o nich, ale aj o autorovi vedieť viac, určite si pozrite tento videorozhovor z roku 2008.

Michal Viewegh: Báječná léta pod psa 
(audiokniha, vyd. Tympanum, 2009)




P.S.: Vydavateľstvo Tympanum na svojej stránke uvádza, že audiokniha je rozobratá, ale to neznamená žiadny problém, napríklad e-shop Audiolibrix vám s radosťou predá mp3 verziu, rovno do prehrávača :-)

P.P.S.: V komentári od čitateľky na internete som našla zmienku, že ak chcem vedieť, ako sa ďalej vyvinú osudy hlavných postáv, treba si prečítať voľné pokračovanie Báječná léta s Klausem. Asi to budem musieť urobiť :-)

Súvisiace:
Michal Viewegh: Účastníci zájezdu
Ľubo Dobrovoda: Ja velkáč
Tom Sharpe: Henry Wilt
Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád
Jistě, pane ministře!
Jistě, pane premiére!