Google+ Riddick's Realm: Jozef Karika: Na smrť + Na smrť II : Bez milosti

21 januára 2014

Jozef Karika: Na smrť + Na smrť II : Bez milosti


Zatiaľ posledný román (v dvoch častiach) známeho drsniaka Jozefa Kariku ma zase prinútil hromžiť, že už nebudem čítať knihy na pokračovanie, kým nevyjde aj ich posledná časť. Kým som sa dostala k druhej, pozabúdala som podrobnosti - aj s recenziou to dopadlo tak, že ju robím až na obe knihy spoločne.




Je ťažké písať konzistentne o knihe, ktorá vo vás pri čítaní vzbudzovala množstvo silných emócií - najčastejšie hrôzu - a pritom stíhala čitateľa konfrontovať s najrôznejšími morálnymi otázkami.
Nie je jednoduché si myšlienky usporiadať, nieto z nich zostaviť koherentný text. Aj preto som sa k prvej knihe nevyjadrila, váhala som pridlho. No už z predchádzajúcich slov ste pochopili, že dilógia Na smrť zapôsobila veľmi silno.
Niet divu, keď podobne ako v prípade V tieni mafie či Nepriateľa štátu sú ťažiskovými témami Karikovho diela opäť moc a násilie - boj o moc skrz násilie, moc manifestovaná násilím, násilie ako prostriedok pre získanie ešte väčšej moci, násilie pre násilie...

Traja kamaráti


Koncom 20. rokov v Ružomberku dospievali traja priatelia, Karol Schmidt, Viktor Hiler a Sára Bergártová. Poslední dvaja menovaní sú židia, hoci v tom čase a najmä v ich veku to zatiaľ neprekáža. No hneď po rozprávaní o ich predčasnom odlúčení za tragických okolností nasleduje prvé intermezzo zo 17 rokov vzdialenej budúcnosti, ktoré čitateľovi v súčinnosti s úplne prvou scénou knihy odhalí, k akému vyvrcholeniu povedú dva knižné zväzky.
Tým bude konfrontácia dvoch bývalých najlepších priateľov Viktora a Karola, z ktorých sa v priebehu času stali nepriatelia na život a na smrť.

Je to postup, ktorý si môže dovoliť len šikovný spisovateľ, aby dokázal zabezpečiť, že hoc čitateľ pozná vyvrcholenie príbehu, chce ho poznať celý, prejsť cestu od začiatku až k finišu, a za cieľovou páskou zistiť, čo je v pohári pre víťaza.
Jozef Karika je bezpochyby zručný autor, a kým spolu s ním prejdete po ceste rozvratu do pekla, stretne vás emigrácia, odcudzenie, nacizmus, zločinecké gangy, vraždy, mučenie, vojna, pogromy, koncentračný tábor, partizánsky odboj. To všetko sprevádzané ľudským utrpením a smrťou v najrôznejších podobách.

Na začiatku prvého dielu Viktor Hiler uteká do Spojených štátov, kde ho chudoba i ambície čoskoro privedú k práci pre newyorské podsvetie. Autor veľmi sugestívne ilustruje, akým "prirodzeným" a pozvoľným spôsobom sa z človeka môže stať násilník, podieľajúci sa na najhoršich zverstvách. Viktor si uvedomí, že nasadol na vlak hrôzy, z ktorého nemôže vystúpiť... tak si aspoň presadne do reštauračného vozňa. No v prostredí zločinu je človek raz hore, raz dolu a nič netrvá večne. Keď sa všetko pokazí, musí znova utekať.

Paralelou je prerod Karola na Karla, z ktorého sa postupne - rovnako prirodzene - stane tiež netvor, avšak na rozdiel od Viktorovej vášnivej povahy, ktorá ľahko stráca kontrolu, Karl je skôr typom psychopata alebo deprivanta - inteligentného, chladného a neľudského, ktorý akoby sa svojej normality vzdal vedome, takmer s uspokojením.
Nedlho po Viktorovi sa tiež odsťahoval z Ružomberka, ibaže odišiel s rodičmi do Mníchova. Tam sa venoval milovanej medicíne, no popri štúdiu sa nadchol pre myšlienky nacionálneho socializmu Adolfa Hitlera. Solidarita (s kameraden) a užitočnosť (Ríši) sa stanú jeho životným mottom.

Keď sa Viktor vráti z Ameriky, v Ružomberku sa mu začnú vracať ozveny minulosti. Stále ešte netuší, akými mučivými sa tieto hlasy časom stanú, ani že o púhe dva roky neskôr bude on takou nechcenou ozvenou pre SS Sturmbannführera Karla Schmidta v KL Auschwitz-Birkenau...

Čitateľ oddelene sleduje ich životné púte, ktoré sa v druhej knihe dvakrát pretnú, zakaždým veľmi dramatickým spôsobom. Okrem fikcie má v Na smrť svoje miesto aj skutočná história. Plynule sa prelína s románovými udalosťami, niektoré časti by sme mohli nazvať aj alternatívnou históriou, tam, kde hlavní hrdinovia prichádzajú do styku s reálnymi postavami a situáciami dejín.

Zanechaj nádeje, kto vstupuješ


Na smrť je napínavý príbeh plný brutality, ktorého posolstvá rozhodne nie sú optimistické, neobsahujú filmovo triumfálne superhrdinské víťazstvá, okázalú záchranu milovanej a ani sveta. Aj v deji a jednotlivých opisoch ide autor až na hranu cynizmu, ale nie aby sa vyžíval v krutosti - je surový, lebo v ére všadeprítomného klišé a klamlivých ilúzií prenikne pod kožu len surovo opísaná realita.

Spolu s krátkymi, úsečnými vetami i nedbanlivou vecnosťou a otvorenosťou, s akou opisuje najpríšernejšie scény, vytvára spisovateľ výsledný dojem chladnej definitívnosti, konca všetkých nádejí, straty viery v ľudskosť ukrytú niekde hlboko. Človek človeku... človekom. Hoci pre preživších sa druhá svetová vojna raz skončila, pre sedemdesiat miliónov bolo už neskoro, im trvala večne.

Autor sa vyhýba čiernobielosti postáv, obaja hlavní aktéri majú svoje svetlé aj tienisté stránky, avšak Karikom obľúbené temné zákutia ľudskej duše získavajú prím. To je viditeľné najmä v americkej epizóde Viktora a Karlovej kariére esesmana. Pochopiteľne sa nám Viktor v roli obete javí "lepší", než Karl ako agresor. Tiež si prešiel obdobím, kedy sa zúčastňoval na ukrutnostiach a vraždách, ale po návrate do Ružomberka chce násilie nechať za sebou.

Naopak Karl sa čoraz viac ponára do hĺbok nacistickej ideológie a citovej deprivácie. Podobne ako o Himmlerovi sa vraví, že aj na sklonku vojny, keď bola porážka otázkou času, bolo preňho vyhladenie židov stále prioritou, ktorej sa nevzdával, tak aj pre Karla je kľúčové zostať za všetkých okolností verným nacistom, efektívnym pracovníkom a disciplinovaným dôstojníkom. Čo presne to znamenalo v praxi, si môžete prečítať sami.

Zložité morálne roviny som spomínala už v úvode, a čím viac kniha postupuje, tým šialenejšie sa kolotoč desivých okolností i činov roztáča. Pri nemilosrdných pravidlách podsvetia sa dajú zákony džungle ospravedlniť argumentom o špecifickej skupine, do ktorej aktéri vstupujú dobrovoľne a s plnou znalosťou rizík.
Na nezmyselné týranie a vyvražďovanie nevinných ľudí argument neexistuje. Živé popisy pogromov a popráv, ktoré vyvolávali a vykonávali nemecké Einsatzgruppen na Východnom fronte, sú nepredstaviteľne strašné.
To isté však platí aj pre život vo vyhladzovacom tábore. Osvienčim je plný chladnokrvných beštií v uniformách i väzňov, ktorí zúrivo hryzú ako zvieratká zahnané do kúta... alebo sa jednoducho snažia prežiť. Prežiť za každých okolností je normálny ľudský pud, no má svoje hranice. Za nimi je smrť. Smutná, zúfalá, smrť v sebaobrane, z rezignácie... a väčšinou nedôstojná.

Dokážem si predstaviť, že ľudia, ktorých nezaujíma história, nepozerajú dokumenty alebo jednoducho nepoznajú podrobnosti o holokauste, môžu mať dojem, že najmä v druhej knihe zobrazené fakty a situácie sú prehnané. Je dôležité nezabúdať, že Na smrť je fikcia, avšak mnoho románových situácií sa odohralo v autentických podmienkach, ktoré počas 2. svetovej vojny existovali. Naopak, skutočnosť bola napriek bolestným detailom, ktoré Karika vyťahuje, ešte horšia.
Ako povedal Arnošt Lustig, známy český spisovateľ, ktorý prežil tri koncentračné tábory a utiekol z pochodu smrti, "Osvienčim je neopísateľný".

Ak ste doteraz od Jozefa Kariku nič nečítali, kúpte, zaobstarajte, požičajte si Na smrť. Ak sa vám zapáči jeho štýl a zvládnete tú emocionálnu nálož (bez úhony), prečítajte si potom aj V tieni mafie. Aj keď je to stále mladý autor, každý z piatich beletristických zväzkov, ktoré vydal, sa stal na domácej pôde bestsellerom - no nielen preto - ho už teraz môžem nazvať autorom etablovaným, a najneskôr teraz nastala chvíľa, kedy ho vy už nemôžete ignorovať.
A hoci mne osobne každým ďalším románom viac a viac drása nervy, kým on bude písať, ja ho budem čítať.

Narsky sa pozviechal na všetky štyri. Po perách mu stekala tmavá krv, Schmidt spoznal príznaky vnútorného krvácania.
"Povedz mi, čo potrebujem, a budeš v poriadku," zaklamal. "Už žiadna bitka, o pár dní sa ti to zahojí."
Leo znova prikývol. Zlomili ho, viac neznesie, nie je žiadny hrdina.
"Vieš, čo, Karol?" zachrčal. "Pojeb sa!"





Jozef Karika: Na smrť (Ikar, 2012)
Na smrť II : Bez milosti (Ikar, 2013)





Súvisiace:
Jozef Karika: V tieni mafie
Jozef Karika: V tieni mafie 2, Čas dravcov
môj rozhovor s Jozefom Karikom v rámci Dialógov o fantastike
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau
Auschwitz-Birkenau vo fotografiách
Nacizmus a vojna - 1. časť, Nástup nacizmu
Nacizmus a vojna - 2. časť, Nacistický režim a cesta k vojne
Nacizmus a vojna - 3. časť, Nacizmus a druhá svetová vojna
Nacizmus a vojna - 4. časť, Dozvuky druhej svetovej vojny
Dominik Dán: Beštia

6 komentárov:

  1. Na smrť som prečítal minulý rok počas choroby. Za pár hodín a v horúčke som priam zhĺtol tých cca 700 strán, a potom som prežil noc, akú by som veru neprial nikomu. V akomsi snovom delíriu sa mi vracali útržky deja a znova som s postavami prežíval ich príbeh. Chvíľami som nevedel, či ešte snívam, či už som hore, či tie zážitky sú ešte moje alebo sú to spomienky na to, čo som čítal. Super zážitok, lepšie ako film :)

    Gratulujem Jozefovi ku knihe. Zážitok, ktorý mi sprostredkoval prostredníctvom svojho diela, bol natoľko silný a intenzívny, že momentálne márne hľadám v pamäti prirovnanie k nejakej inej knihe, čo som čítal v poslednom období. Klobúk dole.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vau, tak to s tou chorobou si viem predstaviť :-) Myslím, že v horúčkach som taký zážitok ešte nemala - vtedy obvykle vládzem len driemať a triasť sa pod perinou - ale viem približne o čom hovoríš, lebo v menej intenzívnych obmenách sa mi už stalo, že mi knihy, filmy alebo aj vypočuté príbehy vstupovali do snov. Je to naozaj silné, vďaka za naše úžasné mozgy, ktoré nám to umožňujú :-)

      Odstrániť
    2. Veru tak. Minulý rok som dokonca v horúčkach napísal osnovu poviedky, ktorú som hodlal poslať do CeFy. Keď som si to potom čítal na druhý deň, radšej som sa rozhodol napísať čosi iné :) Aj keď, možno to raz predsa len niekde použijem (halucinácie hl. postavy:))

      Odstrániť
    3. Nevadí, aj tak to napíš, ono sa to raz niekde uživí ;-) Halucinačné poviedky boli predsa vždy in! Pridaj tam nejaké drogy a môžeš to vydávať za ponášku na Dicka, dohoď ešte UI a máš cyberpunk :-D

      Odstrániť
    4. Fajn nápady. Len pôvodne to mal byť horor s malými deťmi :)

      Odstrániť
  2. Nič v zlom, ale niekedy sa sám seba pýtam, či Jožo vie písať aj o niečom inom než o psychopatoch, vraždách a morálnej zvrhlosti. ;-) Mám obavy, aby sa Jožo nestal "one-trick pony"-om. :-P

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).