Tak trochu úžasní

Minulý rok som napísala článok o skúsenosti s druhou knihou Dawn Frenchovej, Oh dear Silvia (čes. Drahá Silvie). Uvažovala som nad tým, že hoci je táto Britka známa predovšetkým v komediálnom žánri a knihe nechýba humorné zrnko, zase až taký trhač bránice to nebol, skôr naopak.

Medzitým sa mi dostala do rúk jej románová prvotina, Tak trochu úžasní. Nielenže oblažila menej vážnou témou, ale cez ňu som začala prichádzať na kĺb tomu "frenchovskému" humoru.


Všetci neznášajú dokonalé rodinky, takže Battlovcov budete milovať.
Zoznámte sa s Mo Battlovou, čoskoro čerstvou päťdesiatničkou a matkou dvoch hormónmi zmietaných tínedžerov. Sedemnásťročná Dora obviňuje matku, no.. proste zo všetkého, a syn Peter sa považuje za miláčika a sofistikovaného dandyho, akým bol jeho vzor Oscar Wilde. Niekde v pozadí sa nachádza otec, ktorý je... jednoducho otec.

Dovolila som si namiesto českej anotácie (voľne) preložiť kúsok z tej anglickej, pretože na menšom priestore lepšie vystihne podstatu a poslúži ako krátke lákadlo.
Intímny vhľad do myšlienok Battlovcov sprostredkujú ich denníkové zápisky. Okrem otca, ten sa ukáže v jedinej kapitole pred koncom.
Kvalitný český preklad sa vyhol vulgarizmom a vystihol nuansy vyjadrovania rozdielnych osobností.

Kriticky musím poznamenať, že to nebude taká strašná bžunda, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ale áno, je to vtipné a milé. A niekedy šokujúce, keď z Doriných úst vychádzajú urážlivé slová na konto matky. Chvíľu to trvalo, než sme si s Battlovcami takpovediac vytvorili vzťah, ale postupne som im rozumela stále lepšie a zaujímalo ma ako sa to celé vyvŕbi.

Mo Battlová je síce povolaním detská psychologička a dokonca má za úlohu napísať knihu o pubertiakoch, no niekedy sú jej poznatky o duši vlastných potomkov pomýlené, inokedy priznáva, že im vôbec nerozumie. Popri tom rúca predstavu, že päťdesiatročná žena už nemá žiadne potiaže so svojou vlastnou psyché, lebo je dávno ustálená, sebaistá, vyzretá a má všetko pod kontrolou (prípadne jediné, čo ju ešte v tomto veku má trápiť, sú jej deti). A pretože sú s autorkou rovesníčky, asi je to práve Mo, ktorú jej môžeme najviac veriť.

Hoci má Dora už sedemnásť rokov, správa sa väčšinou tak neznesiteľne, akoby mala dvanásť. Kydá na mamu, na rodinu, na svoj vzhľad, žije v naivných ilúziách, má neprimerané nároky a záleží jej na tých hlúpostiach, z ktorých časť ľudí postupne vyrastie (a časť nikdy). Dorin prerod v závere bol síce nevyhnutný pre dejový oblúk, no trochu priprudký.

Mladší Peter, ktorý si necháva hovoriť Oscar, je z úplne iného cesta. V mnohých aspektoch pôsobí zrelšie a je premýšľavejší, no zároveň je nenapraviteľný excentrik, pri akých môžu mať rodičia tiež problém im porozumieť. Vyjadruje sa ako aristokrat, pohŕda plytkou modernosťou - ale vcelku je to neuveriteľný miláčik, ktorého som si obľúbila, zabával ma, a ktorý priniesol do príbehu kontrast i dotváral obraz bežnej rodiny trochou toho anachronického manierizmu. Veľmi pravdepodobne má tiež príklon k homosexualite, no je ťažké posúdiť, či je to skutočná tendencia, napodobňovanie vzoru alebo platonická "zamilovanosť do zamilovanosti" (ergo do určitej pózy). Avšak pozérom by som ho nenazvala, tento prívlastok by lepšie svedčal Dore.

Zápletka s Doriným zoznámením cez Facebook, ktorú ponúka naša anotácia, sa objaví pomerne neskoro a až úplne na konci sa ukáže, ako súvisela s inými udalosťami. No dôležitejšie než "akčný" záver je to všetko predtým. Príhody každodenného života, proces vývoja postáv, vtipné i dojímavé momenty rodinného spolužitia a občas aj "spolubitia".

Tak trochu úžasní je knižka do pohody, na zasmiatie aj zamyslenie. Záleží na veku i rozpoložení, či vás bude skôr rozosmievať alebo či viac zarezonuje. Blíži sa leto a verím, že skvele splní aj funkciu plážového čítania.

Dawn Frenchová: Tak trochu úžasní (Argo, 2012)






Súvisiace:
Dawn French: Oh dear Silvia
Robert Bryndza: E-maily Coco Pinchardovej
Robert Bryndza: Láska ako prekážka
Stephen Clarke: Merde! Rok v Paříži
Mike Dawson: Freddie a já
Ľubo Dobrovoda: Ja velkáč