Vďaka navigátorským schopnostiam poloslepého kapitána strávili moreplavci niekoľko mesiacov križovaním po rozľahlom Súmračnom oceáne. Nechtiac, čisto náhodou, pritom objavili obrovský kontinent, o ktorom dovtedy kolovalo nespočetné množstvo mýtov, nikto ho však nedokázal nájsť. Posádku čakalo na pobreží milé prekvapenie. V malebných palmových sadoch ich vítali neobyčajne krásne nahé domorodkyne ovenčené kvetmi, s misami plnými ovocia a pestrými šperkmi zo skla. Pokľakli pred nimi na kolená, vyhlásili ich za svojich bohov a prosili, aby u nich zostali. Ich úlohou by do konca života bolo nechať sa rozmaznávať a plodiť s domorodkyňami deti, pričom by na každého pripadlo viac než sto mladých žien.
Prvý problém nastal hneď počas uvítacieho ceremoniálu. Moreplavci, až príliš zvyknutí na jednotvárnosť kapitánovho rybieho guláša, len ťažko trávili exotické dobroty. Slabomyseľné dvojčatá ich okamžite vyvrátili, Világoša bez prestávky preháňalo, poloslepý kapitán bol zároveň aj bezzubý, a preto nedokázal nič požuť, Klaus si s nechuťou ľahol pod palmu a zadriemal s fľašou rumu v ruke a Jonášovi od alergickej reakcie stŕpli ďasná a spuchla celá tvár. O nič lepšie nedopadli ani samotné krásne domorodkyne. Slaboduché dvojčatá netušili, čo majú robiť, kapitán by aj chcel, ale už nemohol. Klaus nevedel, na čo je žena dobrá, keďže bol ako skutočný polárny Severan výlučne milovníkom zvierat. Világoš sa v trápnom okamihu priznal, že ho priťahujú len neplnoletí chlapci a pre Jonáša neexistovala iná žena ako chrámová tanečnica. Iba lebka chlipne cvakala zubami a na krivky domorodkýň bezostyšne vytriešťala svoje očné jamky.
Škoricovník pánov Juríka a Ružičku je natoľko bizarný literárny experiment, že na recenziu sa nikdy nezmôžem. Bolo to celkom veselé dobrodružstvo plné bláznivých gagov aj satirických odkazov na súčasnú spoločnosť, z ktorých menšinu som nikdy nerozlúštila.
Krátka dramatizácia jednej scénky v podaní Juraja Kemku, ktorá bola súčasťou prezentácie Škoricovníka na SlavCone 2014, dáva tušiť, ako parádne by sa tento námet dal využiť na divadelných doskách (pozrite si video)... zatiaľ si môžeme popásť fantáziu na prvej časti dobrodružstiev ambiciózneho zúfalca Jonáša a možno sa raz dočkáme pokračovania.
www.skoricovnik.sk
iné ukážky
čítala som, skvelá kniha, skvelý zážitok... :) ešte stále vstrebávam zážitok, takže som odvtedy nič nezačala čítať :) Trevor Ociph je pán!!!!
OdpovedaťOdstrániťkissilen
a čo hovoríš na vybratú ukážku? :-) chcela som niečo, čo sa aspoň ako-tak dalo vytrhnúť z kontextu, lebo inak sa vyberalo dosť ťažko - a tú scénu, ktorá bola na Slavcone, som už nechcela znova opakovať.
OdstrániťRiddick, myslim, ze si v tom uplne doma, je pekne vidiet, ze niekto riesi recenzie a ukazky od srdca, intuitivne a pozitivne. Mas dar a tomuto trhu chybaju uz len viaceri citatelia, kritici, recenzisti, ako si Ty.
OdpovedaťOdstrániťNeviem síce komu, ale ďakujem veľmi pekne :-) Hoci práve na tomto malom priestore ukážky a krátkeho komentára to najmenej vidieť... pozývam teda prečítať aj iné texty na blogu. Ešte raz vďaka za teplé slová :-)
Odstrániť