Skoro si nepamätám, ako som tú knihu prečítala. Má 650 strán, ale šlo to samo. Odrazu som bola v tretine, potom v polovici... a už ma čakala len záverečná scéna.
Obdivuhodný výkon spisovateľa, keď si vezmete, že celý román sa točí dokopy okolo štyroch postáv.
Jack Torrance bol vždy horúca hlava. Vychovaný násilníckym a nevypočítateľným otcom, nádejný autor divadelných hier, nikdy nedokázal úplne ovládať svoju prchkú povahu. V dospelosti k nej pridal pitie a katastrofa bola na obzore. Smola nielen pre Jacka, ale aj pre manželku a malého syna.
Keď Dannymu vo veku troch rokov zlomil ruku, spôsobil "len" vzťahovú krízu... ale keď o ďalšie dva roky prišiel o prácu učiteľa kvôli fyzickému napadnutiu (akokoľvek zákerného) študenta, uvrhol tým rodinu do existenčných problémov.
Poslednú pracovnú šancu mu dohodí zazobaný kamarát Al, kedysi parťák na opicu. Miesto správcu drahého hotela v horách, ktorý je päť mesiacov v roku zasypaný snehom a mimo prevádzky. Aj vtedy sa oň treba starať, kúriť, opraviť šindle, kontrolovať kotol, ostrihať pred zimou zvieratá zo živých plotov...
Jack to vezme, nič iné mu nezostáva. Wendy a päťročný Danny idú samozrejme s ním. Počas zimy bude o nich postarané, Jack môže písať svoju hru a Danny sa učiť čítať. Ak nikto neochorie, vyzerá to na romantickú izoláciu uprostred hôr, v luxusnom hoteli s naozaj prekrásnou vyhliadkou...
Je prirodzené, že Pekná vyhliadka má svoje strašidelné historky. Tie k starým hotelom akosi patria. Jeden z bývalých správcov, ktorý sekerou vyrúbal dve dcérky aj ženu, utopená matróna v izbe č. 217, vystrieľaní mafiáni v prezidentskom apartmáne... to všetko by bol typický americký folklór, keby... keby to folklór nebol.
Pekná vyhliadka je ako premietačka diapozitívov, do ktorej strkáte jeden obrázok na druhý, až je z toho mišmaš momentiek zamrznutých v čase, ktoré sa prelínajú a prelievajú jedna do druhej.
Tento hotel je naozaj zvláštne miesto. Tak dlho priťahoval zlé veci, až sa sám stal zlým. Ako parazit kŕmiaci sa dušami, prebúdza sa k životu, keď vo svojom tele zacíti potenciálnu obeť.
Malý Daniel Anthony Torrance so svojím výnimočne silným žiarením, ktoré mu umožňuje vidieť, cítiť a predvídať veci nepostrehnuteľné bežnými zmyslami, by bol pre Peknú vyhliadku mimoriadne vzácnou akvizíciou.
Ale vďaka svojim schopnostiam, rozvíjajúcej sa opatrnosti, či snáď aj ochrane milujúcej a blízkej matky, je Danny nedosiahnuteľný priamo.
Avšak je to vždy najslabšie ohnivko, ktoré povolí... a tým je jeho otec. Odjakživa labilný, sklamaný vo svojich ambíciách, výbušný a k tomu abstinujúci alkoholik. Dvoma slovami: nevyrovnaný slaboch.
Ideálny materiál na skorumpovanie, prístupný pomalému rozleptávaniu, nahlodávaniu paranojou a falošnými predstavami. A tak sme svedkami, ako hotel mocnie, očkuje Jacka svojou zvrátenosťou a čoraz rýchlejšie ho ženie k želanému výsledku.
Prerod Jacka Torranca na ľudskú obludu, ktorá je dnes už legendou s tvárou Jacka Nicholsona, je bravúrne a v bolestných podrobnostiach zachytený.
Začína sa obávať o jeho nervy. Keby vybuchol, doslova by sa jej uľavilo, lebo by vypustil paru presne tak ako kotol v suteréne, ktorý chodí vždy ráno a pred spaním skontrolovať a znížiť tlak. Takmer by sa potešila, keby ho počula kliať a videla odkopnúť stoličku cez celú izbu alebo buchnúť dverami. Všetky tieto prejavy ako integrálna súčasť jeho temperamentu však takmer úplne prestali. A predsa mala pocit, že Jack býva čoraz častejšie na ňu alebo na Dannyho nahnevaný, ale hnev odmieta prejaviť. Kotol mal starý, dopraskaný a zamastený tlakomer, ale stále funkčný, no Jack ho nemal. Nikdy ho nedokázala správne prečítať. Danny vedel, ale mlčal.
Zo spomínaných podrobností ma zaujalo zobrazenie alkoholizmu - pripomenulo mi poviedky Edgara Allana Poa, v ktorých ohnivá voda mení ľudí na beštie, no zároveň ich nepriamo zbavuje zodpovednosti za následky brutálneho správania. U Poa je to natoľko priamočiary postoj, že je mi nesympatický. Len nedávno som čítala zbierku Čierny kocúr a nemohla som si na ňu nespomenúť. U Kinga je poovský démon alkohol stelesnený hotelom - ovláda a zároveň oberá obeť o dušu. Napokon ani jeho blízki už na konci nevidia Jacka...
Iným, znepokojujúcejším podnetom na premýšľanie bolo zopár scén rodičovského súperenia medzi Jackom a Wendy. Ako v istých momentoch vyplávala na povrch žiarlivosť rodičov na seba navzájom, keď s klíčiacou a potláčanou nenávisťou pred dieťaťom súperili o to, kto je lepší.
Neviem, či je viac fascinujúce, že tento skrývaný aspekt rodičovstva Stephen King bezo strachu vyniesol na povrch, alebo že ho tak dokonale i prirodzene opísal. Za rovnako prirodzenú považujem hypotézu, že do istej miery vychádzal z vlastných skúseností. V čase písania románu mal dve deti aj dostatok zážitkov s alkoholickým opojením.
Buďme drsne úprimní. Dieťa je plodom lásky, kým sa nenarodí. Potom získava ďalšie sociálne role. Okrem toho, že svojich rodičov spája, ich aj rozdeľuje. Môžu prísť krízové chvíle, kedy sa stane spoločným výtvorom dvoch cudzích ľudí, z ktorých každý si ho nárokuje celé. Súťaženie, pocit konkurencie, privlastňovanie - to všetko je súčasťou komplikovaných medziľudských vzťahov, hoci si to mnohí nikdy nemusia pripustiť. Možno to nezodpovedá idylickým predstavám o (tradičnej) rodine, ale je to tak. Niekedy môžete vidieť rodičov, ktorí tieto vnútorné pochody nedokážu zamaskovať a vyzerajú pri tom presne ako Kingovi Torrancovci.
Jemná psychologická kresba charakterov, pozvoľná gradácia napätia a neustále tušenie blížiacej sa tragédie, to sú neodškriepiteľné pozitíva jednej zo zásadných Kingových kníh.
Nejde len o to, že bola sfilmovaná slávnym režisérom či vyhráva ankety o najstrašidelnejšiu kingovku. Už v úvode som spomenula, že príbeh sa sústreďuje na štyri hlavné postavy a okrem zábleskov minulosti a - v tomto kontexte naozaj len doplnkovej línie Dicka Halloranna, černošského kuchára z Peknej vyhliadky, ktorý Dannymu vysvetlí čo-to o žiarení - sa odohráva na jedinom mieste.
Napriek takto ohraničenému prostrediu, ktoré evokuje javisko divadelnej hry (žeby zámerná autorova analógia na Jackovu vášeň?), sa čitateľ ani minútu nenudí a po tých šesťsto stranách mu v hlave zostane zbierka silných obrazov.
Jednoducho Stephen King vo vrcholnej forme.
Ak máte radi napätie a duchárske príbehy, túto knihu si proste nemôžete nechať ujsť.
Čo viac k tomu dodať, než že tento rok je úplne ideálna príležitosť prečítať si Žiarenie, lebo hneď po ňom vyšiel v slovenčine aj Doktor Spánok - voľné pokračovanie, v ktorom je hlavným hrdinom Daniel Torrance ako dospelý muž. Stephen King ho napísal 35 rokov po Žiarení.
Tešila som sa, že si ich prečítam po sebe. Som už takmer v polovici rovnako hrubého pokračovania a ďalšia kingovská recenzia bude venovaná jemu :-)
V hoteli prebieha dlhý a desivý maškarný večierok a trvá veľa rokov. Po troche sa v ňom nahromadila taká tajomná a tichá sila ako úrok na bankovom účte. Sila, prítomnosť, tvar, všetko len slová a ani na jednom nezáleží. To čudo nosí mnoho masiek, ale vždy je rovnaké. Teraz si odnikiaľ prichádza poňho. Skrýva sa za ockovu tvár, napodobňuje jeho hlas, nosí jeho šaty.
Stephen King: Žiarenie (Ikar, 2014)
Súvisiace:
Žiarenie - kritika prekladu Alojza Keníža
Stephen King: To
Edgar Allan Poe: Čierny kocúr
Stephen King: Holčička, která měla ráda Toma Gordona
Stephen King: 11.22.63
Stephen King: Zelená míľa
Stephen King: Prokletí Salemu
Čítala som to ešte v českom preklade pod názvom Osvícení (mimochodom, Osvietenie – Žiarenie je dosť veľký rozdiel, nevedno, prečo to prekladajú takto rozdielne, mne sa ten český názov páči viac). Bude to už minimálne desať rokov, čo som to čítala, a priznám sa, že mi z toho veľa v pamäti neostalo. Pre mňa priemerná Kingovka, ktorá ničím nevybočuje z radu. Tá úvaha o skrytých aspektoch rodičovsta je pekná a celkom s ňou súhlasím, akurát... nespomínam si, že by som si v knihe tento skrytý aspekt všimla. :-)
OdpovedaťOdstrániťVäčšina ľudí je zvyknutá na Osvietenie (ja som bola tiež), preto sa im páči. V chystanom článku o preklade sa vyjadrím aj k názvom, a prečo sú mi sympatické.
OdstrániťAko som napísala, tá rodičovská rivalita bola len v zopár scénkach - a aj to je asi nadnesené, možno boli dokopy dve (jedna výrazná). Zachytila som to v prvej tretine knihy. Keď si to čítala pred desiatimi rokmi, ťažko si môžeš pamätať taký detail :-)
Njjprv som cital knihu a potom som pozeral film. Je tazko porovnavat knihu a film. Kniha bola uplne paradna. Styri postavi v hoteli a ako sa to cele dokonca zamotalo. Bolo to napisane uplne skvele. Psychologia postav dotiahnuta do uplneho detailu. Co sa tyka filmu je tazko cele dielo vtesnat do cca 80 minut a myslim ze scenarista to zvladol bez ujmi aj ked viem ze Stephen King tento film od svojho vzniku odmieta. Tod Vsjo :-)
OdpovedaťOdstrániťTiež som prvý videla film (pred pár rokmi) a teraz čítala knihu. Všimla som si zmeny, čítala som o Kingových výhradách a s tými, ktoré opísal, súhlasím - hoci sa do istej miery riadili bežnou skratkovitosťou kinematografie.
OdstrániťAle vlastne sa nič hrozné nestalo, je to len jeden zo stoviek (tisícov) filmov, ktoré obstoja samostatne, ale tiež pri nich platí, že v knihe je toho oveľa viac (a inak). To je pri filmoch normálne a deje sa to neustále. Pokým predlohu nedokaličia (napr. tak, že až zmenia žáner, viď zmrzačená Mandolína kapitána Corelliho), tak si ešte môže autor vydýchnuť.
Na druhej strane, filmy robia službu románom, lebo k nim prilákajú ďalších ľudí - a tí tak majú šancu zistiť, o čo je kniha bohatšia :-)
Jedno z Kingových TOP diel. To, ako dokáže vykresliť psychológiu postáv a ich vzájomné vzťahy, ma neprestáva zarážať. Kedy si to ten chlap odžil, že to všetko vo svojich knihách tak dokonalo popisuje? Veď len písal, pil a drogoval :)
OdpovedaťOdstrániťSom rád, že si dala Kingovi ďalšiu šancu :)
Súhlasím, dobre si to napísal :-) Ako človeka ma tiež udivuje šírka aj presnosť jeho postrehov, ako čitateľa tá výstižnosť.
OdstrániťAkože šancu? Vravíš, akoby som ho brala na milosť :-D Veď ja Kinga zbožňujem :-) Len ho nečítam neustále, nechávam si do zásoby, napísal toho toľko, že ho budem čítať do konca života ;-) A teraz čítam zase Doktor Spánok.
Zle som sa vyjadril. Myslel som tým, že je super, že si si prečítala zasa ďalšiu knihu od Kinga. Určite máš v pláne kopec iných a preto ma teší, keď si vyberieš môjho obľúbeného spisovateľa. Ja sa potom o to viac teším na recenziu, aby som si mohol porovnať dojmy a názory.
OdstrániťV pohode, pochopila som ;-) Ja sa teším, že sa tešíš - a verím, že ťa poteší aj pondelkový článok o preklade... no a potom sa hádam do mesiaca dočkáš ďalšej recky na Doktora. Už si ho čítal?
OdstrániťKúpený hneď ako vyšiel (česká verzia), čaká poslušne v poličke. Ale možno ma navnadíš recenziou ako pri Dallase 63 a zlupnem ho mimo poradia :)
OdstrániťNóó, hádam hej :-) Zatiaľ sa to číta veľmi dobre. Je to iné než Žiarenie - čo je asi dobre - a venuje sa to práve schopnosti žiarenia... je to úplne nový príbeh, ale zatiaľ bohovsky zaujímavý. A napätie stále stúpa! Do konca knihy mi asi prasknú nervy :-D
OdstrániťNooo... :)
Odstrániť