Google+ Riddick's Realm: Jana Plauchová: Večnosť omylov

01 decembra 2014

Jana Plauchová: Večnosť omylov



Psychická príprava na čítanie tejto knihy bola dlhá a náročná. Pred ňou som totiž totálne stroskotala na autorkinom debute Nula kelvinov...



Bojovala som s tým 600 stranovým románom od minulého roka. Celé mesiace trvalo, kým som si uvedomila, že neprehrávam na body - v skutočnosti ležím v ringu a nevládzem vstať.
Po takejto traume som sa mala pustiť do Večnosti omylov... Chápete, chcela som obe knihy čítať aj o nich napísať. Bola som na ne zvedavá, rada podporím domáce talenty a Jana Plauchová je mladá, ešte málo známa autorka, ktorej sa trochu propagácie šikne, hoci len blogovej. Rozhodne som mala v pláne zamerať sa na jej prednosti (literárne), ale nezatajovať ani kritiku.

Celé leto som duševne skúmala, chrúmala a snažila sa vyriešiť tento problém. Na jeseň prišiel deň D, keď som - odhodlaná na pozametaný stôl po predchádzajúcom fiasku naložiť nové dojmy - otvorila Večnosť omylov.

It grew on me (narástlo to na mne)*


A stalo sa čosi neočakávané.
Už v úvode, ktorý sa pomaly rozbiehal a dráždila ma v ňom každá chybička (postavám známe informácie uvedené v dialógu, namiesto opisom), jalové pasáže, priveľa psychologizácie, občas prepísknuté klišé... som si všimla niekoľko naozaj brilantných miest (napr. Watsonova exmanželka vystihnutá úspornými ťahmi spisovateľského štetca, a predsa taká vierohodná)... navyše, ten príbeh ma bavil čoraz viac.

To nebolo všetko. Na vývoj deja som bola zvedavá aj predtým. Ale ono ma to postupne začalo pohlcovať.
Aj vo chvíľach, keď bol hlavný hrdina zbytočne až trápne sentimentálny a iracionálny, keď sa mi plietli americkí aj ruskí funkcionári s ich zásadne originálnymi menami (žiadny Smith ani Ivanov), som sa naučila to všetko odmávnuť v mene príbehu, v mene tej nádhernej atmosféry zlatého veku sci-fi, v mene hypnotického účinku, ktorým ma Večnosť omylov opantala.
Bola to bomba!
Aj proces čítania bol zaujímavý. Nerobilo mi problém sa od knihy na tri dni odpútať. Potom som sa k nej vrátila a zhltla 60 strán. A potom zase pauza. Takto som si ju vychutnávala.
Dokonca sa mi o nej snívalo!
Sen bol abstraktný a nič konkrétne si z neho nepamätám, ale ráno po budíku som si sadla k stolu a zapísala to, čo som dokázala dať do slov:
"V extatických výbuchoch porozumenia všetky tie senzačné vesmírne objavy odrazu dávali dokonalý zmysel. Fungovali a boli reálne. Samotný sen mi neprezradil, ako sa to prejaví na zakončení knihy, a po prebudení som zase ten laik, ktorý autorkine pravidlá prijal, hoci im rozumie len na stránkach románu. Ale ten skvelý pocit navodený snom zostal. Bolo to veľmi príjemné."

V dvoch tretinách knihy som si opakovala "To je také dobré! Sakra, to je také dobré!" Až sa mi nechcelo veriť, čo sa to medzi mnou a Večnosťou omylov odohralo. Rozhodne to bol pravý opak skúsenosti s Nula kelvinov.

"Hrdinom nie je ten, kto verí, že sa mu nič nemôže stať, ale ten, kto je pripravený na to, že sa mu niečo stať môže"


Dosť bolo rozplývania, mala by som trochu načrtnúť o čom to je. Ak ste sa dočítali až sem ;-)

To vám jedného dňa spoľahlivý raketoplán Discovery (skvelá voľba, ten skutočný so cťou doslúžil v roku 2011) vybuchne rovno nad štartovacou rampou Kennedyho vesmírneho strediska a odrazu je všetko v kýbli. Posádka, raketa, príbuzní, kolegovia... Katastrofa a škandál, jasná stopka raketoplánom.
Začne sa vyšetrovanie, ktorého súčasťou je aj blízky kolega zosnulých a bývalý astronaut Derek Watson, hlavný hrdina knihy. Derek nachádza podozrivo málo trosiek a žiadne odpovede na to, prečo doprdele bezproblémový a funkčný stroj v obrovskom záblesku explodoval a vyparil 7 ľudí.
Keď v zozname divákov natrafí na utajeného Rusa, partia kedysi úhlavných nepriateľov si ho pozve na tajné randevú a pokúša sa ho presvedčiť, že havária Discovery nebola obyčajný výbuch, a že by mohlo byť zaujímavé zistiť, čo sa stalo so zmiznutými troskami a kam sa podeli... a či by sa tam nechcel ísť pozrieť tiež.
Watson, ktorý skúsil rôzne fázy smútku, ale k zmiereniu zďaleka nedospel, im na to skočí.
Onedlho nato z USA zmizne akoby tam nikdy nebol a ocitne sa na vojenskej raketovej základni v ruskom Plesecku. Čitateľ sa spolu s ním zoznamuje s takými fantastickými teóriami, pokusmi a technológiami, že to musí byť sci-fi! ;-)

A je to zasrane dobré sci-fi, prešpikované reálnymi vedeckými faktami na pozadí dobre vymyslenej fikcie. Milovníkom vedeckej fantastiky ho všetkými desiatimi odporúčam, veselo obstojí aj v konkurencii mnohých zahraničných autorov, od ktorých som už čítala kadečo.
A Jane Plauchovej zaň posielam také malé súkromné standing ovation. Ďakujem!





Jana Plauchová: Večnosť omylov (Artis Omnis, 2013)




* "to grow on sb." - anglická fráza vyjadrujúca, že sa niečo človeku postupne zapáčilo, získalo si ho


Súvisiace:
Deti vesmírnej noci
Zárodky hviezd 2010
Lenona Štiblaríková: Šťastlivec
Farby strachu - antológia slovenského hororu
Jack McDevitt: Pláž nekonečno
Boris Kalinin: Mimozemšťania na Zemi ako doma

36 komentárov:

  1. Dopátra sa aj nakoniec príčiny tej havárie Discovery? :)

    Táto kniha sa ti musela neskutočne páčiť Anet, to nadšenie z recenzie doslova vytryskuje :)) Myslíš, že keby si sa teraz vrátila ku knihe Nula kelvinov, bola by si k nej zhovievavejšia?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jennka, nechcem spoilerovať, ale ona tá havária Discovery je takým oslím mostíkom, ktorým sa má Watson dostať do toho hlavného príbehu.

      Odstrániť
    2. Jennka, Asha si nevšímaj, on má iný vkus a iný level náročnosti :-D
      Osobne si nemyslím, že havária Discovery bol iba mostík. Neviem (alebo nechcem) si Večnosť omylov bez tejto línie predstaviť. Hoci mi chvíľami Watson kvalitne liezol na nervy, jeho dejová línia dodáva príbehu akúsi plnosť... a v tej časti príbehu, kde... je na výlete... by bez neho chýbalo mrte dramatičnosti, napätia aj emócií.
      Mne sa na tom páčilo (s drobnými výhradami voči detailom) fakt všetko. Veľká spokojnosť :-)

      Odstrániť
    3. Anet, mne sa Večnosť omylov páčila, akurát som z nej bol o maličký kúšťok menej nadšený, ako ty v tejto recenzii.

      Odstrániť
    4. :)))

      Ďakujem obom za info! Anet, tebe sa tá kniha musela neskutočne páčiť keď ti to nevadilo :) čo ma teší, som rada za dobre píšucich slovenských autorov.

      Odstrániť
  2. Veľmi ma teší, že sa Ti to páčilo. Hoci ja som zhltla aj Nula kelvinov. Jana je autorka, ktorá si pochvalu zaslúži:)
    Soyka

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Uf, to nám zrejme obom padol kameň zo srdca! :-)
    Mrzí ma, že to tak dopadlo s Nula kelvinov. A to som si ešte kedysi myslela, že v tej knihe mám pravé opaky toho, čo nemáš rada! :-)
    Narazila som však na jav, že viacerým čitateľom, ktorým sa páčila Nula kelvinov, sa nepáčila Večnosť omylov a naopak. Sú od seba skrátka dosť odlišné.
    Ach jaj, tie “postavám známe informácie uvedené v dialógu, namiesto opisom“ vyčítalo už veľa ľudí – a to som ten úvod prekopávala ako záhradku. :-) Ale beriem, a aj tie ďalšie námietky. A vrelá vďaka za recenziu! Som veľmi rada, že sa páčilo, a pridávam si ju tuto do zbierky: http://www.adhara.sk/?page_id=25

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pridanie do zbierky :-) Tvoja stránka je veľmi bohatá na informácie, už som sa na nej viackrát hrabala.
      Mňa tá odlišnosť tvojich románov pozitívne prekvapila... obvykle človek očakáva, že sa na seba autorove diela budú viac podobať - aj v detailoch. Samozrejme, že sa podobajú, veď sú to tvoje "deti"... ale aj z mojej i ďalších reakcií vidieť, že majú dostatok odlišností, aby vyvolávali protichodné reakcie. Veľmi zaujímavý prvok! - o to viac som zvedavá na ďalší román Úvod do teórie chaosu (ponorky a hlbiny, to je moje), dúfam, že vyjde :-)

      Snáď jedna výhrada, ktorá sa do recenzie (tiež) nezmestila, pretože som článok písala nie ako pitvu, ale ako vyznanie - mnohokrát, až príliš často, som mala pri čítaní pocit, akoby šlo o (nedokonalý) preklad z češtiny do slovenčiny. Vyslovených čechizmov nebolo až toľko, ako bolo toho nepatričného pocitu - z vetnej skladby, slovosledu, frazeológie... veľmi to pripomínalo češtinu. Moje subjektívne vysvetlenie bolo, že asi čítaš veľa po česky, pozeráš filmy, atď... a to až toľko, že sa ti to dostáva do písania a nevieš to celkom kontrolovať, lebo to vlastne nevnímaš a nevieš o tom.
      Ja som tá posledná, čo túži po výchovných konzervatívnych prekladoch našich prekladateľov a redaktorov (a teším sa, že dobré knihy píšu aj domáci autori, lebo pri preklade by vás niekto vykastroval!), ale sú situácie, keď mi aj na tej spisovnej slovenčine niečo nesedí :-)

      Odstrániť
    2. Áno, človek očakáva podobnosť diel od určitého autora, ale mne tá podobnosť lezie na nervy, ak je priveľká. Opakovaním čo aj dobrých prvkov tie prvky strácajú na sile. A toho som sa chcela pri svojich knihách vyvarovať. Vďaka, a aj ja pevne dúfam, že vyjde aj Úvod!
      Och, preklad z češtiny – to už tiež padlo – a dokonca pri Nula kelvinoch od samotnej vydavateľky :-) – naznačila mi, že štylistika pôsobí, akoby to nejaký truľko prekladal z angličtiny do češtiny a potom z češtiny do slovenčiny. Áno, je pravda, že veľa čítam po česky, dokonca asi aj viac než po slovensky. V českom preklade je toho dostupného oveľa viac než v slovenskom. Takže naozaj sa na mňa toho veľa nalepilo. I keď... áno, píšeš, že hlavne o vetné stavby, slovosledy a tak, ale čo sa týka českých slovíčok, ono je trochu problém aj v tom, že o kozmonautike bolo toho v slovenčine publikovaného tak žalostne málo, že nemáme pre niektoré pojmy ustálené preklady. Informačné materiály čerpám takmer výlučne z českých zdrojov a niekedy ani netuším, ako sa danej veci správne po slovensky nadáva. Už som prekusla, že na Slovensku nemáme trysky, ale dýzy (no fuj), lenže „čidlo“ som si ešte vziať nedala! :-)

      Odstrániť
    3. Fascinujúce! Že nie som prvá :-) To dosvedčuje, že som nebola vedľa a vidia to aj iní ľudia. Tiež čítam viac po česky než po slovensky (ktorý scifista nie? veď by sme nemali čo čítať :-D ), takisto sa mi do reči derú čechizmy a v rámci tvrdohlavosti a slangu ich môžem s chuťou aj využívať, lebo toto je len blog a nie kniha... nicméně*, si dávam veľký pozor aby moje texty neboli češtinou "cítiť". Ako som už predtým povedala, bol to pocit založený viac na skladbe, slovoslede a frázach (jednu som si aj označila, bohužiaľ knihu mám doma) - občasný čechizmus sa ľahšie ignoruje, lebo je to bežný prešľap skoro v každej knihe - čidlo mi nevadilo, po prvom raze som si naň ľahko zvykla, povedala som si, že keď ho tam máš, asi je to správne po slovensky - prípadne sa mohlo občas vymeniť za "senzor"... aj dýzy boli v pohode :-D
      Kozmonautická terminológia sa mi páčila a super, že si priložila na konci ten slovníček! Najprv som si ho načítala, všetky časti vizualizovala - a potom sa mi už ľahšie čítalo, o akej časti rakety sa bavia. Hoci pri niektorých dodnes neviem, ako vyzerajú naozaj (adaptér), lebo som lenivá a nikdy som si ich nešla vyhľadať na internet, všetko som si predstavovala len podľa knihy :-)

      *nicméně - jeden z najlepších príkladov nedostatočnosti spisovnej slovenčiny. ekvivalent "avšak" je totálna slabota oproti váhe a významu nicméně alebo nevertheless - slovenčine výraz pre toto proste chýba :-)

      Odstrániť
    4. Adaptér vyzerá jednoducho ako taký kovový prstenec.
      „Avšak“ je ale tiež nespisovné. :-) Ale súhlasím, čeština má super slovíčka, ktoré nemajú bohvieako presné a výstižné preklady v slovenčine. Napr. aj také „postrádať“...

      Odstrániť
    5. Avšak je nespisovné?! :-o
      No ale toto už prestáva všetko! Kde je tá kvetnatá slovenčina? Alebo je kvetnatá len v tej archaickej forme, z ktorej sa mi dvíha žalúdok a ktorú tak tvrdo presadzujú 80 roční jazykoví redaktori vo vydavateľstvách? Ale fujto :-)

      - inak, podľa tohto je avšak absolútne v poriadku, kto ti to povedal?
      http://slovniky.korpus.sk/?w=av%C5%A1ak&s=exact&c=96fd&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sss&ie=utf-8&oe=utf-8#

      Odstrániť
    6. P.S.: viem ako vyzerá adaptér podľa tvojich popisov v knihe :-) Myslela som to tak, že som sa (doteraz) nešla pozrieť na obrázky na internete, ako vyzerá *naozaj*, na fotke :-) Joj, aj Buran som si chcela ísť pozrieť!... idem na to.

      Odstrániť
    7. Kto? Redaktorky – opravovali mi to v oboch knihách. Ale vďaka za odkaz, nabudúce budem mať aspoň čím argumentovať. :-)

      Odstrániť
    8. Anet, Jana...

      Ani nespomínajte, mňa tiež štve, že ešte stále nemáme poriadny termín pre "shuttle". Raketoplán je raketoplán, spaceplane bastafidli, ale čo ak inkriminovaný shuttle nie je stavaný na spôsob lietadla ? Teraz buď múdry ! Ja osobne to už pár rokov riešim tak, že razím neologizmus "kyvadlák". Shuttle označuje kyvadlovú dopravu (a pôvodne taký malý dopravný člnok á la kompa), takže "kyvadlák" sa mi javí ako celkom sympatický hovorový neologizmus pre vozidlo takého typu (voziace ľudí alebo náklady medzi dvoma väčšími vozidlami alebo väčším vozidlom a nejakým nebeským telesom). Keď už ako skráteninu pre medzihviezdnu loď používame dlhé roky "hviezdolet" a podobné permutácie, "kyvadlák" neznie dvakrát podivne...

      Odstrániť
    9. Kyvadlák? To si robíš srandu! :-) Hviezdolet považujem za archaický, prinajmenšom silno knižný výraz, ale kyvadlák je paškvil. Na raketopláne nevidím nič zlé, nezabúdaj, že pri preklade nejde o dosiahnutie najpresnejšieho významu, ale o "dekódovanie" (© Jennka) do prekladového jazyka. Niektoré zaužívané slová môžu byť časom nepresné, ale kým fungujú a nemáme lepšie, je to prijateľné. A veru kyvadlák za lepšie nepovažujem. Kyvadlová je aj "ferry", čomu u nás zodpovedá kompa, ale rozhodne netúžim, aby niekto premenoval raketoplány na kompoplány :-D

      Odstrániť
    10. „Kyvadlák“ mi znie dosť... sedliacky (ale hviezdolet tiež). Ja používam proste kozmická loď, skrátene loď, pre všetko pilotované, čo nie je raketoplánom. Menšie typy prípadne nazývam kozmický čln. Momentálne by mi pri čítaní literatúry stačilo ku šťastiu, keby prekladatelia vedeli správne používať aspoň tie slovíčka, ktorých význam je jasný. Častokrát totiž žiaľ berú slovo raketoplán do úst v nesprávnom kontexte. Nedávno som napríklad videla slovom raketoplán nazvanú kozmickú loď Apollo! Skoro ma kleplo!

      Odstrániť
    11. Kyvadlák ma rozosmial a kompoplány za prezidenta, seriously :)

      Ono preklady, to je taká medzinárodná diplomacia. Ako Anet správne poznamenala, gro prekladu je dekódovať jeden jazyk a zakódovať zmysel danej vety do druhého jazyka, a pokiaľ jeden jazyk "postráda" presné slovo ktoré definuje ten či onen termín, prichádza na rad improvizácia a tam je to prudko individuálne od prekladateľa k prekladateľovi - niekto to rieši poznámkou pod čiarou (čo by sa vraj ale nemalo), niekto si vymyslí paškvil a niekto sa uspokojí s nie až tak presným pojmom (ktorý je ale známy širokej verejnosti), poprípade následne z textu vyplynie presná definícia toho či oného slova.... ja osobne súhlasím s Anet, netreba za každú cenu ten jazyk znásilňovať a pokiaľ sa nejedná o čisto technické texty, pre potrebu umeleckej literatúry musí stačiť to, čo máme k dispozícii.

      Kde má zase pravdu Adhara, že by bolo fajn osvojiť si presný význam tých slov, ktoré máme a nezamieňať jedno za druhé, a používať ich v správnom kontexte.

      Môj názor - a myslím si, že každý takýto prekladateľský "oriešok" je ohromný boj pre každého prekladateľa :)) nikdy sa nedá ulahodiť všetkým, a sebe už vôbec nie.

      Odstrániť
    12. "Kozmický čln" je celkom zlaté označenie, to ti uznám. ;-)

      S tou terminológiou je to niekedy nešťastné aj v reálnom svete. My síce používame už desaťročia termín "raketoplán", no niektoré iné národy pod týmto termínom rozumejú reaktívne/raketové lietadlá ako také, kým mi sme si to už dávno stotožnili primárne s vesmírnymi/orbitálnymi lietadlami. Pre mňa osobne je raketoplán všetko s krídlami, čo dosiahne aspoň suborbitálne výšky, optimálne však aspoň nízku orbitálnu dráhu, či už s prídavnými zariadeniami alebo bez nich. V každom prípade, raketoplán je stavaný na riaditeľný let v atmosfére a má aspoň určité charakteristiky lietadla alebo klzáka. Raketoplánom by som (už v dnešnej dobe) určite nenazval nejaké experimentálne lietadlá s krátko horiacim raketovým motorom z čias druhej svetovej vojny, ktoré rozhodne nikdy neboli stavané na to, aby opustili atmosféru. Napriek tomu niekde aj tieto "obyčajné" okrídlené raketové mašinky občas nazývajú raketoplánmi. Čím viac sa ľudia snažia zosúladiť terminologické štandardy, tým častejšie im vyjde len ďalší štandard - a zosúladenie ostane v nedohľadne. ;-)

      Odstrániť
    13. "Kyvadlák" ani mojím ušiam neznie dvakrát geniálne (hoci v tomto prípade je to tak trochu pointa, že ide o žargónizmus, nie oficiálny termín), ale faktom ostáva, že nemôžeme donekonečna ostávať pri vágnych termínoch. Koniec koncov, ani v súčasnej astronautike nie je tak celkom jedno, či ide o kozmickú loď pre posádku alebo zásobovaciu loď, resp. či hovoríme o servisnom, veliteľskom alebo orbitálnom module, z ktorého pozostávajú. Podobne je to aj s modulmi staníc - kým v niektorých základných charakteristikách sú samozrejme veľmi podobné modulom klasických kabínkových lodí, vo viacerých ohľadoch sú najmä ich interiéry prispôsobené celkom inak. Nielen veľkostne/objemom, ale aj okruhom činnosti, na ktoré sú stavané. Dedikovaný výskumný alebo obytný/pracovný modul je určite podstatne iný zver, než taký veliteľský modul Apolla alebo Sojuzu. Kým bol v Sovietskom zväze dávnejšie vo vývoji TKS, jedna z jeho funkcií mala byť schopnosť operovať na orbite ako "ťahač" pre stanice Saľut a ich nástupcov, keďže Sojuz bol na takéto "práce" vhodný len čiastočne. Danú niku o ktorej sa uvažovalo v súvislosti s TKS neskôr čiastočne vyplnilo európske ATVčko a jeho posunovanie ISS na vyššie orbity. Keď sa na to pozrieme s odstupom času, či chceme alebo nie, postupne budeme musieť diverzifikovať a spresňovať terminológiu pre rôzne typy vozidiel, od nosných rakiet až po špecifické typy lodí. Diskusie o vhodných a presných termínoch sa ešte v budúcnosti budú veľakrát opakovať, ale ak budú mať za výsledok aspoň určité ustálenie typologickej slovnej zásoby, dobre nám tak. :-)

      Odstrániť
  4. Mne sa páčili obidva romány, každý iným spôsobom. Lenona
    pre Riddick: /zisťujem, že tvoja stránka má na mňa vysoké nároky, lebo rozlúštiť číselný kód sa mi nepodarilo. Ako počítaču dokážem, že nie som robot, keď to neviem prečítať??? Toť otázka! Budem skúšať, kým sa nezadarí, a keď sa nezadarí - ja a roboty jedno sme/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Lenona, vitaj :-)
      Kódy sú tuším ten najmenší problém, ktorý tu komentujúcich môže stretnúť... ja sama si kopírujem a ukladám každý *prvý* komentár v danom dni, pretože pokus o zadanie komentára zároveň s prihlásením do konta obvykle (skôr nikdy) nevyjde a plánovaný komentár zmizne... a podobné lahôdky pripravuje blogger podľa nálady... pointa je - vyser sa na to, píš ako anonym a podpíš sa ručne :-D Tak je to vraj najjednoduchšie a funguje to.
      (no, ako som vravela - aj tento pridávam na druhýkrát, ešteže bol skopírovaný;-)

      Odstrániť
  5. Čítala som obe autorkine knihy a Večnosť omylov mi pripadá popri Nula kelvinov ako slabý odvar. Viem, že komentár by sa mal týkať v prvom rade Večnosti, ale nedá mi napísať, že v Nula kelvinov bol najlepší nápad spojený s cestovaním v čase, aký som kedy čítala.
    Dubhe

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je prikázané, čoho sa má komentár týkať, Dubhe ;-) Ak si čítala vyššie komentáre od Adhary (to je autorka osobne!), tak vidíš, s akými rôznymi reakciami sa už stretla. Hoci zatiaľ mám pocit, že moje uprednostnenie VO pred NK je v menšine, čitatelia Jany Plauchovej sú zo všetkých druhov. Nuž ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát :-)
      No a pri mladej autorke je dôležité, aby sa hlavne čítala - to ostatné má čas. Veď aj fanúšikovia Neila Gaimana či Stephena Kinga majú v ich repertoári knihy, ktoré sa im páčia viac alebo aj menej.

      Odstrániť
    2. Musel si tam dať ten spoiler, že sa tam objavuje cestovanie v čase ? Chcel som sa radšej nechať prekvapiť...

      Odstrániť
    3. Križiak, to nie je žiadny spoiler :-) Nula kelvinov je o cestovaní v čase vlastne celé, tento motív je tam od začiatku, je dobre známy a od neho sa odvíja všetko ostatné. Máš to v každej anotácii, hneď v prvej vete. Viď: "Štvorica mužov (...) je vyslaná na stroji času z roku 2057 do roku 1970. Má jednak nájsť pozostatky havárie stroja času, zistiť jej príčinu a "obnoviť" geniálneho konštruktéra, ktorý pri havárii zahynul."
      Takže o žiadne prekvapenie si neprišiel, aj keby si nečítal informácie o knihe, hneď po jej otvorení by si to pochopil už v prvých kapitolách :-)

      Odstrániť
    4. Križiak, nie je pravda všetko, čo ľudia tvrdia. Ba dokonca ani anotácie. Ono tam totiž technicky vzaté žiadne cestovanie v čase neprebieha (k čomu sa ale čitateľ dostane až neskôr – hups, toto už bol spoiler :-)). A tá anotácia je otrasná – nielenže vyzrádza dve tretiny všetkých poínt, ale ešte ich aj vyzrádza s hrubými chybami a nepresnosťami. A to sme už opravili aspoň roky (dokonca aj tie totiž boli zle).

      Odstrániť
    5. To ma úprimne mrzí, že ti tam dali takú blbú anotáciu. :-/

      Odstrániť
  6. Hoci som knihu ešte nečítal, opis istej lokality zverejnený na Janinej stránke ma nabáda k určitej predstave o tom, v čom spočíva ono veľké prekvapko v neskorších častiach románu. Ale zachovám sa športovo a nebudem to tu rozpisovať, ani tu na to nechávať odkaz. Ten potenciálny spoiler si na jej autorskej stránke môžete nájsť aj sami. ;-) (A možno sa s mojím odhadom mýlim, ktovie... :-) )

    P.S. pre Adharu/Janu:
    V slovenčine máme trysky AJ dýzy. (Samozrejme, termín sa môže líšiť v závislosti od veľkosti zariadenia - hlavne motory majú trysky, korekčné a manévrovacie body majú skôr dýzy.) Jazykový korektor, ktorý ti tvrdil opak ("trysky neexistujú"), by podľa môjho skromného názoru mal vrátiť diplom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dá sa to považovať za spoiler? Dokelu, musím to nejako zamaskovať. :-)
      S tými tryskami, to fakt? Veď ich nepozná ani automatická kontrola pravopisu. A takisto nepozná ani sloveso „tryskať“ či podstatné meno „výtrysk“, čím ma dosť štve.

      Odstrániť
    2. Tento komentár bol odstránený autorom.

      Odstrániť
    3. Ľudia, ktorí tú automatickú kontrolu pripravujú, nie sú neomylní. Navyše, z vlastnej praxe viem, že aj mnohé spisovné slová úplne odignoruje len preto, že sú zriedkavé. Bohužiaľ, každý slovník má svoje limity - automatická kontrola pravopisu v tomto nie je žiadna výnimka, nemá nekonečnú slovnú zásobu. Ak už máš skutočne hlboké pochybnosti o spisovnosti výrazu, možno by bolo najlepšie kontaktovať JÚĽŠ alebo podobné profesionálne inštitúcie. Sú v tomto smere dosť spoľahliví a nejaké jazykovedné snobstvo som u nich nezachytil, takže sú ochotní vychádzať autorom alebo bežným občanom v ústrety.

      Ponuka do budúcnosti: Ak by si niekedy uvažovala o anglickom preklade knihy ("An Eternity of Mistakes", perhaps ?), daj mi vedieť. V danej brandži profesionálne pôsobím. Prediskutujeme to, uvidíme. (Samozrejme, ako hovorím - hudba budúcnosti, iba koncept.)

      Odstrániť
    4. Viem, že automatická kontrola nie je úplná ani neomylná, o jej neduhoch a vychytávkach som písala aj tu: http://www.adhara.sk/?page_id=1216 Uznávam, tá automatická kontrola bol dosť zlý argument, no o nespisovnosti „tryskania“ a všetkého z neho odvodeného je presvedčený aj jeden môj známy, čo sa v jazyku dosť vyzná a pomáha mi s korektúrami v odborných textoch. JÚĽŠ to istí, no už som ich otravovala minimálne dvakrát, a nechcem tam zase písať veľmi často...
      O anglickom preklade uvažujem už veľmi dlho. :-) Ale najbližšia méta bude asi český preklad.
      Navrhujem presunúť ďalšiu komunikáciu na súkromné správy, keďže sme už ďaleko od témy...

      Odstrániť
    5. Súhlasím s daným návrhom. Tiež som už nechcel zbytočne odbočovať, ale keď sa už debata rozbehla... :-P :-)

      Odstrániť
    6. tryska je v slovniku juls oznacena ako "technicky slang", takze nevidim dovod, preco by nemohlo byt v knihe s tymto zameranim. co sa tyka prekladu nazvu knihy, asi to bude oriesok :) ak som dobre pochopil, vecnost v tomto kontexte poukazuje na nemennost, definitivnost, nezvratnost, nie na vecnost v zmysle "eternity". to by vyznelo ako ze hrdinovia budu robit rovnake chyby aj dalej, az naveky. skor by to bolo irreversibility. ale to zas neznie prave najlepsie... inac, osobne si myslim, ze prekladat do anglictiny by bolo treba zacat nula kelvinov, proste preto, lebo moze zaujat sirsie publikum. Adhara, neboj, tie nadsene dakovne listy od citatelov nejak preluskas :)

      Odstrániť
    7. Čo už, zostalo to na dýze, v ďalších románoch sa však môžem vrátiť k tryske. :-)
      Večnosť bola myslená skôr v zmysle opakovania chýb, nezvatnosti, definitívnosti opakovania chýb. Väčší zmysel to dáva v kontexte celej (nenapísanej) ságy. Preklady názvov však koniec-koncov môžu byť aj veľmi voľné. :-) Ale súhlasím, že by sa malo začať s prekladom Nula kelvinov, tiež si myslím, že by to mohlo zaujať širšie publikum (aj preto som sa snažila najprv o vydanie tej knihy a nie Večnosti), už tomu chýba len nejaká finančne únosná ponuka... :-(

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).