Fantázia 2015: tie najlepšie fantastické poviedky!

Ďalší (trinásty) ročník Ceny Fantázie je za nami, nový pred nami (ak som správne pochopila, poviedky sa dajú posielať už teraz!) a ako je už zvykom, tento každoročný cirkus zavŕšilo slávnostné vyhlasovanie cien na veľtrhu Bibliotéka a korunovalo ho vydanie výročného zborníka Fantázia 2015.

Tu si môžete prečítať, ako na mňa zborník a poviedky v ňom zapôsobili - klasickým riddickovským štýlom "chváling + bičing" :-)

Zborník

Poverčivú trinástku kniha symbolicky oslávila tak, že zmenila formát i vzhľad. Zostavovatelia do úctyhodne hrubého 350 stranového zväzku natlačili až 20 poviedok, obálka od Doda Dobríka vzdáva hold brakovým filmovým hororom z päťdesiatych rokov, papier je kvalitný, mäkká väzba solídna a takmer vôbec sa na nej neodrazili ani dva týždne permanentného prevláčania v batohu sem a tam.

V úvodníku Lucia Lackovičová elegantne zhrnula minulosť, súčasnosť a budúcnosť Ceny Fantázie i všemožné doplňujúce informácie o práve prebehnuvšom ročníku, pridala dôležitý údaj, že hlasovania sa zúčastnilo 1077 ľudí, čo je nový rekord (snáď sa udrží len rok;-)... a celé to zabalila do hutného žurnalistického štýlu, ktorý sa čítal sám. Tento rok sa všetci zúčastnení organizátori i porotcovia zhodli na tom, že kvalita súťažných diel neustále stúpa.

Každú poviedku sprevádzajú dva medailóny, prvý od autora o autorovi, druhý od jedného zo zostavovateľov o poviedke. Obligátne uzavierajú zbierku tabuľky s detailnými výsledkami celej súťaže Martinus Cena Fantázie aj Fantasy Award, propozície k ich nasledujúcemu ročníku a galéria víťazov.

Poviedky

Vo svojej recenzii vynechám finálové poviedky, na ktoré som už vyjadrila názor v článku, ktorý každý rok venujem špeciálne im.
Pripomeňme si, že zvíťazil Janko Iša a jeho Kladivák, ktorý si zároveň odniesol aj Cenu Béla za najlepší horor. Druhý bol Janko Stopjak a jeho V ruinách, ktoré získalo aj Cenu poroty, tretí Adam Máčaj a Ľudskosť v monštre, ktoré si zároveň odnieslo aj Cenu za najlepšiu fantasy poviedku... že to rozdelenie cien pripomína súťaže miss, sme si už zvykli - holt, najlepší sú najlepší ;-)

Pri popise ostatných poviedok vás dúfam nepodráždi, že sa zriedka venujem deju a častejšie len voľne a laicky vyjadrenému vlastnému názoru. No dobre, asi to znamená, že recenzia bude skôr pre tých, čo už čítali, ale... posúďte sami.

Milan Tichý: Na palube vesmírnej lode Batavia

V predhovore k poviedke Ivan Aľakša poznamenal, že ak text pôsobí ako časť plánovaného väčšieho celku, môže to v poviedkovej súťaži nepriaznivo vplývať na bodové ohodnotenie. Dodám, že to neškodí len bodom, ale v mojich očiach aj celkovému dojmu (česť výnimkám ako bola Spádova Viola, ktorá ma naopak šialene navnadila, ale román z nej bohužiaľ nikdy nevznikol).
V Batavii to cítiť poriadne, hoci inak je zručne napísaná. U mňa však vyvstal ďalší problém - military SF evidentne nie je moja srdcovka. Dalo by sa povedať, že som to celé skôr pretrpela. Nekonečné akčné scény ma unavovali, politika nezaujala, špiónske zápletky ma vzrušili len minimálne.
Snažím sa spomenúť, či a kedy som niečo tohto typu čítala... naposledy to mohla byť Hviezdna pechota od Heinleina, ktorou som si vypĺňala čas obeda. Čítala sa mi lepšie ako táto "poviedka", ale spomienky napovedajú, že verdikt je jasný - s vojenskou sci-fi nie sme dobrí kamaráti.

Ivana Molnárová Dubcová: Agentúra pod Devínom

Sa mi po útrpnom zážitku s Bataviou hneď páčila viac. Hoci záver bol predvídateľný (úspešne) hneď ako autorka rozdala karty príbehu. Prvá polovica poviedky si to však našliapla veľmi dobre a bavila ma. Nadšenie postupne opadávalo, pretože zvyšok už neprekvapil. Zoznamovanie sa s hlavnými postavami a ich svetom ma zaujímalo a živilo moju zvedavosť, no záchranárska love story, ktorá sa pretlačila do centra deja, sa mi zdala hrozne otrepaná.
Rozmýšľala som, čím to je. Som to iba ja, čo občas úplne iracionálne baží po tom, aby dobre rozbehnutý príbeh šokoval zvratom alebo zbúraním klišé? Alebo sme všetci po tridsiatke takí chtiví nejednoznačných, neočakávaných alebo zlých koncov preto, že sme sa už presýtili hepyendov... alebo či nás podvedome škrie, že život nie je taký romantický a ani pre najlepších hrdinov nedopadá vždy šťastne, a tak aj v literatúre (popkultúre) by nemuselo vždy všetko končiť tak notoricky a maximalisticky ružovo. A možno som len zatrpknutá stará dievka, whatever.

Jozef Harendarčík: Jeseň padá na hroby

Po extra pozitívnej romantike prišla osviežujúca zmena v podobe priamočiareho strašenia s ekologickým posolstvom. Pripomenulo mi koho iného, než Viktóriu Laurent-Škrabalovú, pravidelnú prispievateľku do Ceny Fantázie, hoci niečo také otvorene drsné by asi nenapísala :-)
Jeseň mala dobrú atmosféru a rýchlo odsýpala. Rozprávka o ťahaní repky bola len hrubou inšpiráciou, zvyšok si autor vybudoval sám, pozliepal zopár spoľahlivých motívov a výsledkom bola svižná hororová poviedka, ktorá určite neurazí. V detailoch brutálna, zakončená masakrom a ponechávajúca málo preživších.
"My prírodu nepokoríme, ani ju nezahubíme. Dokážeme ju iba poriadne nasrať."

Ján Švihra: Zbierka (Cena Bibliotéky 2015)

Ľahká hravá duchárčina (doslova) ma spočiatku bavila viac, potom už menej. Napísaná je dobre, fantázie je v nej dosť, humoru primerane a oceňujem aj záverečný dejový zvrat, ale... neviem v čom to bolo, že si ma nedokázala získať tak, aby som použila slová chvály ako porotkyňa Ceny Bibliotéky Jana Packová. Možno mi v predhovore nemala prezrádzať, ako ju rozosmieva ten lietajúci nábytok, lebo som mala priveľké očakávania. Hmm, ale aj mňa rozveselili poletujúce ovce ;-)

Pavel Švantner: Ohňom nič nekončí

Jój, tak toto už áno! Táto poviedka mi sadla. V jednom momente som sa síce stratila v tom, že kto, kam a prečo, ale všetko ostatné ma poriadne namotalo. Prirovnanie k drsnej americkej škole je vhodné, čitateľ sa neubráni predstave hlavného hrdinu v baloniaku a s klobúkom :-) Páčil sa mi svet, pozadie príbehu, temná a akoby špinavá atmosféra, rôzne rasy bytostí - to všetko mi pripomenulo obľúbený new weird. Okrem mixovania žánrov ma očarilo aj nekonvenčné riešenie a zakončenie. Drsný a neklišovitý príbeh, ktorý si ma totálne získal. Super!

Ján Gálik: Marka a muž s mŕtvymi očami

Poučná hororová rozprávka o tom, ako sa zlá pubertiačka na rozumné dievča obrátila. Ján Gálik je známy príbehmi zo školského prostredia, ako učiteľ sa teda drží zlatého autorského pravidla "píšte o tom, čo poznáte". Keď raz takých poviedok bude mať dosť, mohol by ich vydať ako zbierku fantasy pre tínedžerov, myslím, že by to nebol márny čin :-) Hoci tieto motívy už moju vekovú kategóriu (alebo iba mňa) nemajú potenciál ohromiť ani dojať, a Marke sa to tiež nepodarilo, s výrazne mladšou cieľovou skupinou by som mu priala úspech.

Andrej Földi: Diktátor

Bavil, rozosmial a nestihol nudiť. V negatívnom zmysle pútala pozornosť iba formálna stránka - čechizmy, chvíľami čudná štylistika a také kombinácie ako "okamih sekundy". Moja najväčšia výhrada sa ukázala až na konci (pozor, spoiler!): myslím si, že ich-forma (v tomto prípade akási pseudo-denníková) nie je vhodná, ak rozprávač neprežije vlastný príbeh.
Zaujalo ma, že hlavný hrdina nemá víkend. Neviem, čo by na to povedal Inšpektorát práce, ale podľa zápiskov sa zdá, že nepretržite chodí do práce 6 dní a na ten siedmy si špeciálne berie voľno, takže by vlastne tiež mal pracovať. Chybička sa vlúdila, no i detaily môžu kaziť zážitok takým hnidopichom ako som aj ja.

Mína Pávová: Plechový uroboros

Veľmi dobre napísaná a mimoriadne inteligentná poviedka. Ironická pointa zahreje dušu každého cynika a text uspokojí určite aj náročnejších čitateľov. Neviem, či je Mína Pávová v zborníku CF prvý raz, ale s poviedkou podobných kvalít by sa kľudne mohla ešte vrátiť :-)
"Revolúcia, to je neprestajný zápas, víťazstvo by ju zabilo."

Patrícia Grachová: Díler

Náročné na premýšľanie a výzva pre predstavivosť. Je to temné a dobre napísané, no viac než téma bratskej lásky a snahy o záchranu dievčiny v kóme ma zaujal námet vytvárania snov na objednávku. Hoci štýl ako taký bol na môj vkus trochu ťažkopádny. Ale páčili sa mi aj niektoré myšlienkové pochody hlavného hrdinu: "Viete, ako je to s vesmírom, ktorý si trúfa spojiť všetky sily pre splnenie vašich prianí. Ktosi nerozumný to napísal a nerozumní ľudia tomu veria za každých okolností. Pre splnenie želaní je potrebné mať základný kapitál. Priania bohatých a krutých sa plnia vždy."

Marek Slabej: Tí, čo sa vrátili hore (Cena Intel 2015)

Sci-fi hommage Hemingwayovmu Starcovi a moru ma zaujalo viac, než pôvodné dielo, ktoré som kedysi absolvovala v rámci povinného čítania. Marek Slabej opäť dokazuje, že jeho víťazstvo v roku 2013 (aj Cena Intel za túto poviedku) bolo zaslúžené a stále má na slovenskej SF scéne čo povedať. Viem, že to s literárnou plodnosťou nepreháňa, ale verím, že raz tých poviedok bude dosť na samostatnú zbierku.

Monika Herda Belicová: Predovšetkým neškodiť duši

Už na galaprograme Martinus Ceny Fantázie na Bibliotéke som počula, že táto poviedka je o víle, ktorá chce spáchať samovraždu, no nedarí sa jej. Ale taký náklad rafinovanej sebairónie a inteligentného humoru ma až (príjemne) prekvapil. Obsah, štýl aj výrazové prostriedky tvoria dokonalú harmóniu, a ono je to vlastne čisto humoristická fantasy. Taká milá malá lahôdka, presne ako jej autorka na prvý pohľad ;-)

Mark E. Pocha: Diablova diera

Jednoduchá, ale dobre fungujúca kombinácia hororu a humoru, využívajúca tradíciu duchárskej popkultúry aj hollywoodskych archetypov (buddy movie). Pobaví, neurazí a je remeselne zvládnutá. So všetkou úctou, vyššie ambície asi ani nemala, ale pokiaľ viem, jej autorovi to akurát takto vyhovuje.
"Na tej slávnej nahrávke dokopy nič nevidno. To skôr nájdeme táborisko dvanástich mesiačikov," utrúsil Munch.
"To už sme našli," odvetil Bartolomej. "V tom roku bola zvlášť dlhá a tuhá zima. Tí nezodpovední lajdáci to prehnali so slivovicou a zabudli sa prestriedať. Museli sme ich trochu... usmerniť."

Lucia Zimanová: Chabé transcendentno nad Parížom

Opäť ľahký žáner a v ňom dve ľahké bláznivé bosorky, ktoré sa vo svojom nesmrteľnom živote tak nudia, že neustále robia neplechu. Čisto teoreticky by Lucia Zimanová mohla z ich sveta vytĺcť za hrsť ďalších príbehov, či možno dokonca román, ktorý by som si rada prečítala, no asi by musela v histórii pozbierať viac materiálu, vycibriť humor a niektoré dejové línie vystavať naopak, aby boli aspoň istý čas nepredvídateľné.
Mňo, je tam každopádne čo zlepšovať, ale jej dve mrchavé čarodejnice majú potenciál a drobné zmienky z pozadia ich osudov ma celkom zaujali. Ak by som túto poviedku brala ako ich predstavenie, ktoré pochopiteľne zabralo viac miesta, tak výhodou ďalších príbehov by bolo práve to, že by šli priamo na vec.

Intermezzo

A keďže viem, že v tejto zbierke ma čaká ešte jedna humoristická poviedka, tak mi priamo pri písaní týchto riadkov napadlo, že Slovensko má už svoje reprezentatívne antológie sci-fi, fantasy aj hororu... a tak by nemuselo byť na škodu pozbierať aj tie veselé poviedky, bez ohľadu na žáner. Zdá sa, že plnky máme dosť :-)
(Áno, viem, že vydavateľstvo Hydra už tento víkend v Brne pokrstí novú zbierku Rozmarná fantastika, čomu veľmi drukujem, ale teraz mám na mysli výberovku, ako boli Farby strachu, Čas hrdinov a Dotyky budúcnosti)

Naďa Langová: Podivná kniha spod stola

Rýchlym perom, ale aj pekne atmosféricky napísaný klasický horor zo školských lavíc (v tomto prípade skôr z detských izieb, no aj tak mi pripomenul finálovú Búrku) už už hrozil, že ma začne nudiť, ale vždy sa mu včas podarilo zmeniť scénu a posunúť príbeh. Otvorený koniec mi bol sympatický.

Mária Sokolová: Ako detektív Mozoček záhadu Infúzie vyriešil

Hádam všetko v tejto poviedke (okrem rozprávkovo štylizovaného záveru) mi pripomenulo staré humoristické scifíčka, s ktorými som začínala dakedy pred pätnástimi rokmi. Poviedka sa nesie v roztomilom, uvoľnenom i parodickom duchu.
Je celá taká pozitívna, že ešte aj ten jediný záporák namiesto hrozby pripomínal skôr nekompetentného tupca Zappa Brannigana z Futuramy (hoci práve iniciatívny blbec môže byť väčšou hrozbou než triedny nepriateľ, ako dobre vieme ;-).
No a túto ukážku s narážkou na (nielen) nášho bývalého prezidenta, tú proste musím:
Keď sa už po poslednej návšteve Infúzie hlavou republiky - váženým pánom prezidentom - začali diať čudné veci s ním aj s jeho personálom, policajti v okolí Infúzie už boli celkom nervózni. Prezident si začal mýliť významy slov a kradnúť perá na verejných politických stretnutiach, dokonca počas ďakovnej reči zaslúžilým vojakom v dôchodku poprial skoré úmrtie... Všetci boli zhrození.

Chyby, chybky, chybičky

Povedala som si, že zopár malých bizarnôstok, ktoré mi udreli pri čítaní do očí, sa neoplatí komplikovane opisovať pri ich poviedkach, ale zase by bola škoda ich úplne ignorovať. Veď sú vlastne zábavné ;-)

Asi v polovici knihy som mala pocit, že najčastejšie stretávam slovo "značne", potom to prešlo. "Okamih sekundy" aj 7 dní bez víkendu u Diktátora som už spomínala, ale zvyšné tri chybičky tiež stoja za zmienku:
U Marka E. Pochu sa jeden z hlavných hrdinov prezlečie do renesančného kostýmu, aby sa hneď na ďalšej strane vyzliekal z pršiplášta :-)
Lucii Zimanovej sa podarilo stupňovanie "omnoho rozdielnejšie". Opravte ma ak sa mýlim, ale keď je niečo rozdielne, je to iné a nemôže to byť rozdielnejšie ani najrozdielnejšie (rovnaký princíp ako slovo najideálnejší, ktoré často počuť aj v médiách ;-).
Naďa Langová mi zacyklila mozog vetou "Postavil ju na nohy a dal by jej aj facku, keby nestratil všetky zábrany." Ech, ako prosím? Nedal facku, lebo nestratil či stratil zábrany? Zdá sa mi, že problémom je slovo "keby". Podľa mňa je to buď oxymoron, alebo poriadny mind fuck :-) Alebo niečo nechápem?

Záverom

Aby som to všetko zhrnula, antológia Fantázia 2015 je jednoznačne skvelá. Mal by si ju zaobstarať a prečítať každý, koho zaujíma najnovšia domáca tvorba na poli fantastiky, kto fandí Cene Fantázie a chce podporovať takéto krásne projekty. Ja rozhodne fandím, chcem a verím, že v jej sledovaní i propagovaní budem pokračovať aj v roku 2016 :-)

P.S.: Každý publicista či bloger môže vyprodukovaním recenzie zborníka kandidovať na budúcoročného "porotcu z ľudu", avšak tento článok nemá podobné ambície. Z racionálnych i osobných dôvodov som sa rozhodla, že súťažiť o post porotcu nebudem. Tak alebo onak, v roku 2008 som túto funkciu už zastávala a je málo pravdepodobné, že by som vo výberovom konaní uspela :-)

Fantázia 2015: Antológia fantastických poviedok 
(Fantázia media, 2015)
Fantázia 2015 e-kniha

Súvisiace:

oficiálna domovská stránka Ceny Fantázie
finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011, rok 2012, rok 2013, rok 2014, rok 2015
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2014
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2013
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2012
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2009 - text
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa)
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2008
Vyhlasovanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka