Edgar Allan Poe: Čierny kocúr

Edgara Allana som čítala niekedy v puberte, staršie vydanie zbierky Jama a kyvadlo, požičané z knižnice. Jeho strašidelné poviedky si zachovávajú originalitu (zvrátenosti) aj mrazivú atmosféru dodnes.


Roky však urobili svoje a pri čítaní Čierneho kocúra som už zďaleka neoplývala tou mladíckou zvedavosťou a toleranciou k literárnemu štýlu.
Striedavo ma iritovali a nudili úmorne zdĺhavé opisy, rozprávanie v prvej osobe, opakované rozvíjanie rovnakých myšlienok, teatrálnosť a najmä frekvencia výskytu zvolacích viet. Občas som si to užívala...
Iste, vtedy sa tak písalo. Asi preto čítam málo starej "klasickej" literatúry a uprednostňujem súčasnejší pohľad na svet.

Avšak tým, ktorí E.A. Poea chováte v rovnakej láske ako keď ste ho spoznali (bez ohľadu na to, koľko času uplynulo), túto zbieročku vrele odporúčam. Hneď aj vysvetlím, prečo.

Nájdete v nej 12 poviedok od titulného Čierneho kocúra (ktorý dal zabrať mojim nervom) až po jazykolamného Metzengersteina. Medzi ostatnými je viacero legendárnych kúskov.
Pikoškou je, že slávna Jama a kyvadlo chýba. Nechýba však Sud amontillada, ktorý si z detstva pamätám ešte ako "súdok", a okrem Jamy bol pre mňa tou poviedkou, ktorú som si najlepšie pamätala. Teda to som si myslela - pri opätovnom čítaní sa ukázalo, že rokmi sa mi úplne rozmazal záver :-)
Ani tie ďalšie nie sú na zahodenie, napriek nedostatkom, ktoré som už vytkla. Bez ohľadu na zub času uznávam, že hrôza takpovediac "psychologická" v spojení s Edgarovými námetmi, bola predurčená stať sa inšpiračným zdrojom mnohým autorom a na mnohé roky nasledujúce.

Milým a užitočným doplnkom knihy sú Komentáre a poznámky. Ku každej poviedke uvádzajú okolnosti jej vzniku a pridávajú aj vysvetlivky odborných či menej známych slov, preklady z latinčiny i francúzštiny a biografické údaje spomenutých osobností.
S tým vysvetlivkami mohli ich autorky byť trochu viac "easy", lebo som našla slová, ktorých výklad mi nesedel do kontextu a bol iba opajcnutý zo slovníka. Moralista a tapiséria sa dokonca vyskytli vo vysvetlivkách dvakrát, čo považujem za rovnako zbytočné ako definovať slová skeptik a flegmatik. V týchto prípadoch čísielka vytlačené horným indexom priamo v texte skôr rušili, než by pomáhali.

Nuž ale, nikto nie je bez chyby... a tak pre zmenu poteší vychutnanie si príjemne historizujúceho prekladu Moniky Srnkovej, ale aj vizuálnej stránky - čo je pre zberateľa a knihomila nezanedbateľný prvok - a v prípade tejto zbierky jedno obrovské plus!

Edgarofilské vydanie

Nazvať ho bibliofilským by bolo prehnané, no hoci v súčasnosti vydavatelia v tiráži neuvádzajú náklad svojich titulov, tak vzhľadom na všetky okolnosti - limitovanou edíciou pravdepodobne je :-)

Okrem vnútorného bohatstva knihe zvonka lichotí síce lepená, zato príjemne pevná väzba v tvrdých doskách s hladkou úpravou a lesklými detailami. Ďalej vzorovaná predsádka, zrnitý žltkastý papier evokujúci starú tlač, ekvivalentne vybratý font písma a v neposlednom rade nádherný červený orez listov. Ten ladí s trojfarebnou ilustráciou na prednej doske i čiernobielou na titulnom liste. Celok dopĺňa červená stužka ako záložka. Voilá!

Snáď jedinou čerešničkou, ktorá to ešte mohla vylepšiť, by boli ilustrácie osobitne k všetkým poviedkam. Tak či tak máme pred sebou mimoriadne vymaznané vydanie, ako stvorené pre milovníkov pána Poea!

Tento obrázok som si dovolila vziať zo stránky ilustrátora Jula Nagya, aby ste to celé videli :-)

Edgar Allan Poe: Čierny kocúr (SnowMouse Publishing, 2013)






Súvisiace:
Miroslav Šustek: Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin?
Farby strachu - antológia slovenského hororu
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi
A bude hůř! sbírka splatterových povídek
Ambrose Bierce: Mníh a katova dcéra